Milí čitatelia, chcela by som vám trocha priblížiť náš lyžiarsky výcvik v Tatrách. Bolo to krásnych päť dní prežitých v nádhernej tatranskej prírode v spoločnosti svojich spolužiakov i skvelých učiteľov.

13. januára sme sa všetci stretli na dohodnutom mieste o 8. hodine ráno. Autobusom sme sa dopravili do Tatranskej Lomnice. Potom sme šli do požičovne, kde si každý musel požičať lyže, palice, prilbu a lyžiarky. Vybrali sme sa na svah, no nelyžovali sme dlho, lebo nám nedali skipasy. Vrátili sme sa na ubytovňu, kde sme si rozdelili izby. Tá naša bola najväčšia. Vybalili sme sa a šli sa navečerať. Po večeri nám pán riaditeľ ukázal inštruktážne videá o lyžovaní, po ktorých sme zaľahli do postele.

Na druhý deň nás inštruktori rozdelili do dvoch skupín. Ja som patrila do tej lepšej, kde nás bolo osem. Druhá skupina ostala na malom svahu a nás, tu lepšiu skupinu, zobral na väčší svah. Keďže sme držali spolu ako kolektív, navzájom sme si pomáhali. Po chutnom obede sme sa vrátili na ubytovňu, kde sme si oddýchli. Večer sme boli plní energie a vymýšľali sme rôzne aktivity, až kým sme nezaspali.

Tretí deň začal rovnako ako predchádzajúci. Ráno sme sa vybrali na svah a náš inštruktor Vinco nás učil lyžovať dozadu, oboznámil nás s okolitými pohoriami a my sme ho učili hovoriť východoslovenským nárečím. Občas nás zobral na strmejší svah, na Čučoriedky. Z lyžovačky sme sa vrátili na izbu a pred večerou sme sa prešli trhoviskom, aby sme nakúpili rôzne suveníry a sladké jedlá na ďalšie dni. Po večeri sme kreslili obrázok do kroniky, pod ktorý sa každý z nás podpísal. Večierku sme mali o 22. hodine, takže sme mali čas na zábavu a na spoločenské aktivity.

Predposledný deň nášho výcviku sme vstali ako vždy o 7. hodine ráno a o 8:30 sme už boli na svahu. Lyžovali sme do 15. hodiny. Slabšej skupinke oznámili, že pôjde na väčší svah. Bol to pre nich veľký šok. Tam nastali aj menšie zranenia. Niektorí žiaci mali problém s vystupovaním z lanovky na svah. Po lyžovačke sme sa dostavili na ubytovňu, kde sme si po večeri urobili diskotéku na počesť našej poslednej noci v Tatrách.

Od skorého rána sme už cítili, že sa blíži čas odchodu. Dopoludnia sme ešte lyžovali, ale bez inštruktorov, takže sme si to viac užili s našimi učiteľmi i pánom riaditeľom. Trochu nám chýbal náš inštruktor, ktorého sme si obľúbili a s ktorým sme sa za tie štyri dni dobre  spoznali. Popoludní sme museli odovzdať lyže a zbaliť sa. Bolo nám ľúto, že to tak rýchlo ubehlo, a preto sme si pred našou ubytovňou na pamiatku urobili spoločnú fotografiu. Tento lyžiarsky výcvik posilnil naše vzťahy v triede a zároveň sme sa naučili aj lyžovať.

Na záver by som sa chcela poďakovať pánovi riaditeľovi, pani zástupkyni i pani učiteľkám Kmecovej a Nadzamovej za ich trpezlivosť a spoločne strávený čas počas tohto výcviku, na ktorý nezabudneme. :)