Chcela by som opísať moju prababku Angelku. Aj keď už takmer 7 rokov nežije, pamätám si ju a mám na ňu krásne spomienky. Bola to úplne jednoduchá žena, ktorá sa privydala zo susednej dediny. Spolu s pradedkom Jozefom vychovali 2 deti, Annu, moju babku a Mariána.
Celý život pracovala, venovala sa malému gazdovstvu. Vedela aj oddychovať, chodila do kúpeľov a na rekreácie. Viem to z pohľadníc, ktoré ešte aj teraz nachádzam doma.
 A teraz Vám ju idem predstaviť, ako vyzerala. Mala nižšiu guľatú postavu, vravievala, že aj z vody priberá. Jej sivé vlasy, ktoré si každý všimol spod šatky, boli rozprávkové, ako z filmu Babička. Z jej  sivomodrých očí žiarila láska a milota. Vedela poradiť, potešiť, rozosmiať.
Pamätám si na jej zážitky z vojny. Keď ich rozprávala, vždy plakala. Prežila veľmi ťažkú mladosť. Rada spievala, no jej spev nebol ukážkový. Ale čo môžem pochváliť, je jej nádherné vyšívanie. V tomto bola naozaj precízna. Mám s ňou prežitú len určitú časť detstva, ale nikdy na ňu nezabudnem. Ak môžem, vždy idem na cintorín za ňou, za mojou prababkou Angelkou.