Moja spása

Moja spása, môj pocit pokoja.

Moja útecha , moja pokora.

Bez teba som ako slnko bez ohňa,

ako oheň bez iskry.

Tvoje oči,

vždy sa v nich utápam až strácam samého seba.

Tvoj úsmev,

krásny úsmev, zahreje ma pri najväčších mrazoch.

Cela tvoja existencia ma robí šťastným človekom,

šťastným na celej planéte, ba galaxii.

Si moja vášeň,

moja spása pred vonkajším svetom .

Cudzinec

Tvoja osobnosť a charakter sa pre mňa stali cudzími.

Si jeden z ďalších cudzincov v mojom svete,

ale cudzinec so spomienkami.

Posledná myšlienka, posledné slová,

pamätáš?

Vnútro kričí a ústa mlčia.

Bude to bolieť viac ako teraz?

Dá sa prežiť horšia bolesť?

Ty a ja , ty a ja?

Spomínaš?

Ak radi spomíname, prečo nás to tak boli?

Nechaj slová, nechaj myšlienky.

Všetko sa raz pominie,

ako naša malá existencia vo veľkom svete.

Si cudzinec, na ktorého mám spomienky,

si cudzinec, ktorý vo mne nechal spúšť, radosť,

smútok, napätie, nedôveru...

Si len ďalší cudzinec v mojom živote.