Je školský rok 2019/2020, som štvrták, chystal som sa maturovať. Do učenia však zasiahla karanténa. Čas doma bolo treba využiť na štúdium maturitných zadaní a z času na čas sa vyvetrať aj do prírody, preč z civilizácie, urobiť očistu mysle, nadýchať sa vzduchu, zopakovať nahlas učivo a zároveň tak plašiť medvede.

Rád spoznávam kopce v okolí svojho rodného mesta Martin, vychutnávam si prebúdzajúcu prírodu po zime, kľud, je to príležitosť porozmýšľať a nájsť nové riešenia na problémy, nové inšpirácie, uvoľniť napätie. Postupne prichádzali správy o zrušení písomných maturít, neskôr aj ústnych. Spočiatku som mal zvláštne pocity, no nakoniec sa predsa len dostavila úľava.

Moje potulky po turčianskej kotline pokračujú ďalej, výhľady sú úžasné, ale aj zážitky. Tak napríklad stretnutie s medveďom cestou z Lysca, po zvážnici do Belej. Pozerali sme sa seba asi zo 100 metrovej vzdialenosti, no potom sa z ničoho nič zľakol a utekal hore svahom. Ostal som stáť ako prikovaný s myšlienkou, aký bol krásny ale aj s pocitom že žijem. Nádherná túra bola aj na Stoh, Poludňový Grúň, Veľký Kriváň, Chleb, ale aj menšie túry ako na Minčol, Katovu skalu, Martinské hole. Raz pri výstupe na Malý Kriváň ma s kamarátom zastihla silná búrka, blesky šibali okolo nás, rýchlo sme zostupovali do údolia, šmýkali sa po blate, po zadku, skalách, stratili sme šiltovky, zahodili kovové predmety, no zvládli sme to, zážitok ostal silný. Príroda preverí vaše skúsenosti aj pripravenosť, viem že nemôžem nič podceniť.

Tento školský rok sa pre mňa skončil, začína nová kapitola života. Ešte neviem čo ma čaká, keď však sedím na vrcholku hôr a pozerám okolo seba, mám pocit, že svet je nádherný a vyhliadky sú dobré.