Ahojte kamaráti,

vianočných príbehov ste už počuli viac než dosť, ale tento možno nie... je o vianočnom bláznovi...

V jednej krajine na Východe žil pred viac ako dvetisíc rokmi mladý blázon. Ako každý blázon sníval aj on o tom, že sa raz stane múdrym. Miloval hviezdy. Nikdy ho neunavilo pozorovať ich. A tak sa stalo, že jednej noci neobjavili novú hviezdu len králi Gašpar, Melichar a Baltazár, ale aj tento náš blázon.

„Tá nová hviezda je jasnejšia ako ostatné", myslel si. „To bude tá kráľovská hviezda – narodil sa nový kráľ! Chcem mu ponúknuť svoje služby. Veď, ak je to kráľ, bude potrebovať určite nejakého blázna. Vydám sa na cestu a budem ho hľadať. Hviezda ma povedie." Dlho premýšľal, čo by mohol novému kráľovi priniesť ako dar. Avšak okrem svojej bláznovskej kapucne, zvonkohry a jednej kvetiny nemal nič, čo by mu mohol darovať. A tak sa z domova vydal na cestu.

Prvú noc ho hviezda priviedla do chudobnej chalúpky. Tam našiel dieťa, ktoré bolo chromé. Plakalo, pretože sa nemohlo hrať s ostatnými deťmi. „Ach," pomyslel si blázon, „dám tomu dieťaťu svoju bláznovskú kapucňu, potrebuje ju viac ako kráľ." Dieťa si bláznovskú kapucňu nasadilo na hlavu a šťastne sa rozosmialo. To bláznovi miesto poďakovania úplne stačilo. Druhú noc ho hviezda zaviedla do krásneho paláca. Tam našiel dieťa, ktoré bolo slepé. Plakalo, pretože sa nemohlo hrať s ostatnými deťmi. „Ach," pomyslel si blázon, „dám tomu dieťaťu svoju zvonkohru, potrebuje ju určite viac ako kráľ." Dieťa zvonkohru radostne rozohralo a šťastne sa rozosmialo. To bláznovi miesto poďakovania úplne stačilo. Tretiu noc ho hviezda zaviedla do zámku. Tam našiel dieťa, ktoré bolo hluché. Plakalo, pretože sa nemohlo hrať s ostatnými deťmi. „Ach," pomyslel si blázon, „dám tomu dieťaťu svoju kvetinku." Dieťa si kvetinku zobralo a šťastne sa rozosmialo. 

Teraz mu už nič nezostalo, čo by mohol kráľovi darovať. „Bude lepšie, keď sa vrátim," pomyslel si blázon. Avšak, keď sa pozrel k oblohe, hviezda stála na jednom mieste a žiarila veľmi jasne, jasnejšie ako kedykoľvek predtým. A vtom uvidel cestu k nejakej stajni v strede poľa. Pred stajňou stretol troch kráľov a zástup pastierov, aj oni hľadali nového kráľa. Ten ležal v jasliach – malé, bezbranné dieťa. Mária, ktorá chcela práve na slamu ustlať čisté plienky, sa bezradne pozerala a hľadala pomoc. Nevedela, kam by dieťa položila.

Jozef práve kŕmil osla a všetci ostatní mali plné ruky darov. Traja králi doniesli zlato, kadidlo a myrhu, pastieri vlnu, mlieko a chlieb. Len blázon tu stál s prázdnymi rukami. Mária, plná dôvery, položila teda dieťa do jeho náruče. Tak našiel Kráľa, ktorému chcel v budúcnosti slúžiť. A tiež vedel, že svoju bláznovskú kapucňu, zvonkohru a kvetinu rozdal deťom, aby mal miesto pre Dieťa, ktoré mu teraz svojím úsmevom darovalo múdrosť, po ktorej tak túžil.

Zdroj:

https://vianoce.sk/18269-sk/vianocny-blazon.php?fbclid=IwAR0q-tF37k-ekjFgltxmqOsiWCvu-C85Yz8ASzlzUY9fyAXz7JtHS0t8VOg