Ahojte kamaráti,

v tomto zimnom období sme na online hodine slovenského jazyka písali školskú úlohu na aktuálnu tému Opis zimy. Všetko by bolo v poriadku, len tú zimnú krajinu sme si museli predstaviť.🌨❄️☃️🎄

Ponúkam vám aspoň dve ukážky...

Zima je krásne ročné obdobie, ktoré premení všetko teplé, horúce na studené, ľadové, trblietavé, zamrznuté. Sneh pokryje všetky domy, polia, lúky, cesty.

Zo striech visia ľadové cencúle, ktoré pripomínajú zvonkohru. Nad poľami krákajú hladné vrany. Mráz kreslí po oknách nádherné obrazy. Keď večer zavriem oči, počujem len božské ticho všade navôkol. Akurát vietor hviždí, ako keby sa chcel dostať do mojej izby. Na kopcoch vidno šťastné deti, ktoré sa spúšťajú na sánkach, stavajú snehuliakov, guľujú sa, počuť len ich radostné výskanie. Všetci si užívame toto krásne obdobie. Keď kráčam po tom bielučkom snehu, v ktorom zanechávam svoje stopy a keď počujem to vŕzganie pod nohami, je to akoby som sa na chvíľu ocitla v rozprávke O snehovej kráľovnej. Ale aby nebolo všetko len biele, k zime neodmysliteľne patria žiarivé stromčeky, farebné svetielka či ozdoby, ktoré zaplnia naše izbičky a všetko naokolo. Okná sú vyzdobené nálepkami Mikulášov, vločiek, hviezdičiek a aj farebnými svetielkami.

Ale najkrajšie na tomto ročnom období je aj tak to, že si spolu užívame vianočnú náladu so svojimi najbližšími. Aj keď tento rok to bude asi iné...

                                                                                                                                                                                                   Vanesa Turtáková, 7. A

Ako vždy sa to začína miernym ochladením, ku ktorému sa postupne pridáva vietor, dážď, neskôr mráz. Najprv sa nám zdá, že vonku je neznesiteľná zima a my ju nechceme, no potom si na to zvykneme. A keď prvý raz nasneží biely sneh, vtedy sa, my deti, tešíme a zrazu nám ani zima nie je.

No posledné roky ten sneh tak rýchlo zmizne, akoby ho niekto ukradol. Počas chladných nocí krajine velí ujo Mráz, zanecháva svoje stopy, ako námrazu na oknách, omrznuté konáre na stromoch a naše cesty pokryje ľadovou vrstvou. Ráno sú potom rodičia nahnevaní a mráz z okien na autách ťažko zdolávajú. My si obliekame teplé nohavice, hrubé svetre, niekedy aj dva páry ponožiek, teplé rukavice, čiapky, šály, aby nás mráz nepoštípal, no naše líčka majú aj tak krásnu ružovú farbu. Sneh sa nám prichytáva na oblečenie a my potom vyzeráme ako živí snehuliaci. Deti stavajú snehuliakov, občas vidno v snehu aj anjelov. Niektorí si stavajú bunkre ako úkryt pred snehom a mrazom. Ja sa najradšej sánkujem. Pri sánkovaní sa mi sneh zachytáva na každom kúsku môjho oblečenia a keď si už necítim ruky od mrazu, bežím domov, kde ma čaká mamkina horúca čokoláda. Mám rád, keď sneh poletuje ako tancujúce vločky. Vtedy sa naša krajina ocitá pod bielou perinou. Prichádzajú odhŕňači, ktorí majú čo robiť, aby aspoň naše cesty boli čisté. Na odrhnutých cestách vidno chlapcov, ktorí po roku prevetrajú svoje hokejky. K zime patrí určite aj sviatok Mikuláša, narodenie Ježiša Krista, Silvester či Nový rok.

V marci prichádza mierne oteplenie, sneh sa roztápa a v záhradách sa strácajú smutní snehuliaci. V tomto mesiaci zima odovzdáva svoje žezlo veľkej pani Jari.

                                                                                                                                                                                                        Peter Goroľ, 7. A