Milí čitatelia,

dnes si opäť priblížime jednu z povestí o našich hradoch. Tentokrát bude o Šarišskom hrade. Príbeh, ktorý sa tam odohral, hovorí o čistej láske. Hrdinami legendy, ktorá sa spája so Šarišským hradom, je krásna Alžbeta – dcéra arpádovského kráľa Bela II. Slepého a pán hradu Svätoboj.

Už už by si Svätoboj a Alžbetka povedali svoje áno, keď vtom ich spoločné šťastie prekazil pán Kund. My všetci rytierov poznáme ako správnych a čestných hrdinov. Pán Kund bol však úplne iný. Bol to bezočivý a agresívny lúpežný rytier zo šarišského regiónu, ktorému sa nanešťastie zapáčila práve Alžbetka. A tak sa rozhodol že ju získa stoj čo stoj. Kráľa požiadal o jej ruku. Aj keď sa dozvedel, že Alžbetka je už sľúbená inému, nevadilo mu to. Tak ako povedal, Alžbetku získa stoj čo stoj. A tak aj urobil. Podľa starej povesti Kund kráľa zajal a keď mu panovník ani tak nechcel dať Alžbetku za ženu, lúpežný rytier ho oslepil. Panovník ani tak neustúpil, namiesto toho sa snažil zaľúbencom pomôcť uniknúť zo Šarišu, aby tak mohli svoju lásku spečatiť v inom regióne. To však nebolo také jednoduché a nakoniec sa to ani nepodarilo. A tak sa Svätoboj a Alžbetka odhodlali k zúfalému činu – držiac sa za ruky na znak ich večnej lásky vedno skočili z hradných múrov do priepasti. Alžbetku náhodou zachytili konáre stromov za šaty, čím sa zachránila, jej milý sa však zabil. Alžbetka však už nikdy nemilovala žiadneho iného muža a svojmu hradnému pánovi zostala verná až do svojej smrti, po ktorej ju pochovali k Svätobojovi pod múrmi hradu Šariš.

Ako to už býva, povesti sa od skutočnej pravdy o čosi líšia. Belo II. o zrak neprišiel vďaka lúpežnému rytierovi, ktorý sa snažil získať jeho dcéru. Spoločne s otcom Almošom ho o zrak pripravil v roku 1115 otcov brat Koloman, ktorý chcel získať trón pre svojho syna Štefana.