Mravec svetoborec

Bol raz jeden mravec,

čo stratil palec.

Keď raz išiel do lesa,

spadla na neho palica.

Mravec to však prežil,

a pokojne ďalej žil.

Chodil, chodil po svete,

až skončil pri bagete.

Zistil, že už nie je v lese,

dostal sa až na námestie.

Postihlo ho nešťastie,

bolo zlé počasie.

Mravec sa však nevzdáva,

pod dáždnik sa schováva.

„Nevzdávaj sa,“ kričia na neho ostatní,

„aby si bol celý život šťastný!“

Ale už sa za chvíľu,

nešťastia mal fúru.

Bolo tam veľké zviera,

čo malo parohov veľa.

Zobák malo ako orol

a krk ako uzol.

Hlava bola veľká,

ale strašne tenká.

Mravec sa však nevzdal

a veľké zviera zahnal.

Zviera sa zobudilo,

ale mravca už nebolo.

Zutekal späť k lesu,

zobral si kus keksu.

Zjedol ho hneď po ceste,

rodine nič nenesie.

Mravec sa aj tak nevzdáva

a jedlo stále vyhľadáva.

Našiel na zemi oriešok,

ktorý domov doniesol.

Uživil celú rodinu,

mali jedlo aj na zimu.

Všetci ho uznávali,

doma ho privítali.

„Nevzdávaj sa nikdy,“ vraví mu mama,

„a spievaj si pri tom tralala.“

Pri mravcovi zvonček stojí

a rozprávok koniec tvorí.

O pahltnom medveďovi

V jednom lese, v jednom kraji,

žili si zvieratá ako v raji.

Keď však prišla tuhá zima,

zvieratám bola beda.

Nemali dostatok jedla,

medveď jediný ho mal veľa

a ostatným zvieratám prosiť ho bolo treba.

Keď však prišli k jeho dverám,

nemilosrdne na nich zreval:

„Ja vám v živote nič nedám!“

Zvieratá si v zime idú,

nemajú už žiadnu silu.

Na jar prišla nová úroda,

nebola to však náhoda.

Zvieratá si teraz žili hojne,

medveď problémov mal hodne,

nesprával sa nikdy svorne.

V zime zjedol toľko jedla,

že bol ako veľká knedľa

a bez pomoci bol vedľa.

Snažil sa dostať k dverám:

„Bez pomoci to nedám!“

Zvieratá ho však nemali v srdci,

medveď zostal bez pomoci.

POUČENIE: Lakomstvo sa nevypláca.