Kto sú vlastne autisti?

„Autisti, to sú tie nevychované deti, ktoré namiesto pozdravu len zabučia a nikdy nepozerajú do očí.“

Takto ich vidia mnohí. Deti s autizmom majú problém nadväzovať vzťahy, socializovať sa a komunikovať o témach, ktoré sú pre iných zaujímavé, no pre nich nepochopené. Potrebujú špeciálne vzdelávanie a starostlivú celoživotnú výchovu. Autizmus však nie je choroba. Je to iba iný zmysel bytia, žitia. Celkovo iný spôsob vnímania sveta a vzťahov, najmä ich nepochopenie. Som rada, že sa aj v našom meste otvorila trieda práve pre takúto skupinu detí. Dostala som sa do nej učiť úplne náhodou. Bola to pre mňa veľká výzva , keďže v priebehu 20-tich rokov pedagogickej praxe som žiakov s autizmom ešte neučila. S odstupom času musím konštatovať, že neľutujem. Je radosť pozerať ako nás každým dňom niečím prekvapia. Keď to najmenej čakáte, začnú z ničoho nič čítať slová, spievať pesničky, povedia nejaké nové slovo a iné nepredvídateľné veci. Život s autistom je plný prekvapení. Každý deň prinesie niečo nové. Sú to slnečné dni, ale aj dni plné mrakov, ale takto to už s autistmi je. Tak ako my im pripadáme divní, sú čudáci aj oni pre niektorých ľudí. Ale sú medzi nami a základom EQ človeka je práve prijať ich takých, akí sú a akceptovať ich.

Autisti sa dlhé desatročia nachádzali na okraji spoločnosti, preto vznikla potreba zvýšiť povedomie o tejto celoživotnej vývinovej poruche .

Takže 2. apríla sa zapojme do celosvetovej kampani Rozsvieť modrú a spomeňme si na ľudí, ktorí mnohým pripadajú iní a pritom trpia iba autizmom.

„Autizmus nie je okova na nohe, ani koniec normálneho života, sebarealizácie. Ale určite silný dôvod, prečo kričať stále hlasnejšie po prijatí inakosti."