MOJA BABKA

Ahoj, mám 12 rokov. Volám sa Viki a poviem vám jeden príbeh o mojej babke a jej psoch Rexovi a Maxovi. Moja babka sa volá Mária. Má 68 rokov. Vyrastala v malom domčeku, vychovávali ju prísne, a tak to vidno aj na jej správaní a uvažovaní. Jej postava je skôr nižšia a šedivé vlasy si prekrýva tmavohnedou farbou. Výraz jej tváre prezrádza dobrotu. Jej úsmev a chápajúce oči zelenej farby vyžarujú pokoj. Z jej očí cítiť veľkú nehu a lásku, ktorú dáva mne a mojím sestrám. Nemala ľahký život. Ruky babky prezrádzajú, že musela ťažko pracovať už od samej mladosti. Pohladí nás zrobenou rukou, vypočuje si nás. Nikto sa z nás tak neteší ako ona. Každý deň mi volá, zahrnie ma otázkami, ako sa mám, ako sa mi darí, čo mám nové. Moja babka je veľmi čestná, múdra, milá, dobrá, úprimná a spravodlivá. Veľmi rada číta knihy. Je veľmi pracovitá. Keď ju prídem pozrieť, vždy niečo robí a hneť ma zapojí do roboty, a tým sa veľa od nej učím ako napríklad variť, upratať si, pracovať na záhradke. Pritom mi rozpráva o tom, čo zaujímavé prečítala alebo zažila keď bola mladá ona. Babka má veľa záujmov. V lete sa stará o záhradu. Vždy sa chodí prechádzať so psíkmi menom Rex a Max. V televízii rada pozerá seriály s dobrým koncom. Často mi hovorí : „Správaj sa slušne, aby si sa nemusela za seba hanbiť.“ Veľmi si ju vážim. Som veľmi šťastná že ju mám. Príbeh ako Rex a Max zachránili babke život vás iste presvedčí o oddanosti psa svojmu pánovi. Jedného dňa išla babka ako zvyčajne na prechádzku so svojimi psami Rexom a Maxom. Je to rasa nemecký ovčiak. Nemecký ovčiak sa u nás nazýva aj vlčiak. Ovčiaky slúžia na celom svete ako strážne a lavínové psy a uplatňujú sa v službách polície a vo vojnách. Vycvičené slepecké alebo ovčiarske psy podávajú vynikajúce výkony. Popritom sa radia medzi najobľúbenejšie psy, ktoré svojho pána obetavo milujú a ochraňujú. Nemecký ovčiak je inteligentný pes, z ktorého pri správnej výchove vyrastie vyrovnaný a spoľahlivý priateľ. Výcvikom ostane verným, poslušným, úprimným a smelým spoločníkom pre celú rodinu. Jeho strážnej a ostražitej povahe zriedka niečo ujde. Vzhľadom na svoju spontánnosť, temperament, duševné a fyzické zdravie potrebuje veľa pohybu a zároveň vyžaduje aj dostatočnú pozornosť zo strany svojho majiteľa. Ovčiaky môžu byť preto žiarlivé predovšetkým vtedy, keď pribudne do rodiny nový člen. Môže to byť mačka, pes, ale aj dieťa. Rex je starší a rozvážnejší, má 3 roky a za sebou policajný výcvik, aby sa nezdivočel a stal sa z neho poriadny pes. Poznať to aj z jeho chôdze, ktorá je pomalá a rozvážna, nerozbehne sa hneť za všetkým ako Max. Max má len 1 rok, je ešte také veľké šteňa, ktoré sa chce stále hrať. Obaja majú najradšej, keď im hádžem loptičku. Vyrastala som s nimi, a tak všade kde sa pohnem sú pri mne ako takí ochrancovia a počúvajú ma na slovo ako babku. Babkin dom je na kraji dediny a za domom sú len lúky a lesy. Preto sa má kde prechádzať s Rexom a Maxom, ktorí neustále naháňajú srnky alebo zajace. Ani vtedy to nebolo inak, niečo v diaľke zbadali a už ich nebolo. Rex pribehol na prvé slovo ale Max ani náhodou, kým neuloví to čo zbadal. Babka uvidela, že pri lese je auto s poľovníkmi, a vtedy vedela, že je zle. Veľmi sa preľakla. Keď poľovníci zbadajú psy mimo domu a ako im plašia zver, hrozí, že ich zastrelia. Rex bol hneď pri babke, ale Max sa tváril, že nepočuje. Tak sa babka rozhodla ísť domov a vedela, že keď Maxovi zmizne z dohľadu, okamžite bude utekať za ňou. Tak aj bolo. Babka prikázala Rexovi, aby bežal domov. Rex vedel, že má bežať do búdy. Rex už sedel doma v búde, keď sa babka obzrela a videla Maxa ako z diaľky uteká za nimi domov. Ale babka sa tak vystrašila, že stratila vedomie a odpadla. Jej krehké zdravie, k tomu strach a rozrušenie spôsobili, že stratila vedomie a spadla na zem. Keď Max dobehol od lesa, zbadal babku ležiacu na zemi. Začal ju olizovať, kňučať a štekať na ňu. Keď to začul Rex, pribehol z domu a pridal sa pomáhať Maxovi, kým sa babka neprebrala. Chvíľu si posedela, a potom sa pobrala zo svojimi záchrancami domov. Maxova neposlušnosť a Rexova rozvážnosť zachránila babke život. Babka býva sama na okraji dediny, preto je dobre, že má takých spoločníkov. A preto by som každému, kto je sám poradila, aby mal psa. Lebo pes je najstarším domácim zvieraťom, ktoré hrá v živote človeka najvýznamnejšiu rolu. Človek ho dokázal k sebe pripútať a vychovať ho tak, aby mu bol nielen pomocníkom, ale aj spoločníkom. Žiadne iné domáce zviera nedokáže nadviazať s človekom taký úprimný a pevný vzťah. Podriaďuje sa mu bezpodmienečne bez ohľadu na to, či za to zaplatí vlastným životom. Nie nadarmo sa pes stal symbolom vernosti a ostražitosti. Moja babka je babka ako každá iná, ale pre mňa je to človek, ktorý mi ešte nikdy nepovedal nie. Nech je to čokoľvek, stále sa mi snaží pomôcť zo všetkých síl. Mám ju veľmi rada a nedala by som ju za nič na svete.

Autor: V. Visnayová VI.A