Pandémia koronavírusu ovplyvnila životy všetkých ľudí, teda aj mňa.

    Prišla nečakane. Bol to osud, alebo to tak malo byť? Často si kladiem túto otázku.

    Pandémia mi mnoho vecí priniesla, no taktiež aj mnoho zobrala. Naučila ma, že nemôžem mať vždy všetko, po čom túžim. Prinútila ma zamyslieť sa nad zmyslom života. Na druhej strane mi táto situácia zobrala pocit slobody, keďže nemôžem ísť tam, kam chcem. Veľmi mi chýba šport, lebo rád hrám hokejbal. No najviac zo všetkého mi určite chýba škola. Spočiatku sa mi to zdalo veľmi dobré vymeniť bežné vyučovanie za videohovory z pohodlia môjho domova. Časom som si však uvedomil, ako veľmi mi chýba osobný kontakt s mojimi spolužiakmi a učiteľmi. Verím, že sa všetko dá zas do poriadku a naše školské prostredie si budem môcť už čoskoro vychutnať. Dôležité je, aby sme všetci dodržiavali pravidlá a boli zodpovední.

    Na toto obdobie budem určite spomínať s ponaučením, úctou a rešpektom.

    A držím palce všetkým zdravotníkom, ktorí to majú určite najťažšie...