Ráno cestou do školy,

pozerám sa na hory.

Na tie krásne štíty Tatier,

doliny a cestičky.

Cítim sa taký maličký.

Na jar lúka fialová,

samý krokus kvitne znova.

Studený potok v diali žblnkoce.

Aha! Malý svišť spod skaly sa trmoce.

Kamzíky vysoko na štítoch skáču,

trávičku si žuvajú.

V dolinách zas medvede, srny a jelene,

rys a líšťatá, orly aj vtáčatá leto už vítajú.

Na jeseň sa štíty Tatier vypínajú.

Jeden krajší ako druhý,

zaliate do farieb dúhy.

Zima, tá ich kryje bielou perinou.

Túlaš sa ako rozprávkovou krajinou.

Tichučko spia.

Chaty, vodopády, doliny,

chodníčky, stromy, strminy,

plesá i jazerá, na to sa z výšok hôr krásne pozerá.

To vám je nádhera.

Krásne sú cez deň,

zradné za tmy.

To sú naše milé TATRY.