Hodinky som túžil mať.

Aby sa ma mohol hockto opýtať:„Koľkože je hodín?“

Ťažko mi je kúpiť ich, grajciarov mám málo.

No soľ, ocot, medovníky vše sa pomíňalo.

V Radvani sa jarmok koná jeden týždeň v roku,

stará mať a starý otec pridali do kroku.

Jalovicu dobre predať, to bola ich snaha.

Na jarmoku ľudí veľa, tanec, krik a vrava.

Zimný kabát pre starkého bolo kúpiť treba,

okrem neho liter vína, bravčovinu, chleba.

A čo moje hodinky? Tiež ich potrebujem.

V bitke s mocným murínom o ne zabojujem.

Starká náš boj prekazila, čím nás veľmi rozbúrila.

Starý otec však dlho nesmútil, za posledné grajciare mi hodinky kúpil.

Neboli že zlaté ani strieborné , ale pre mňa nadovšetko hodnotné.

Maxim, 7.A