Volám sa Mirey. V mojom živote sa už viac ráz stala nejaká čudná vec. Napríklad som sa ocitla v Rozprávkove. Neviem, ako som sa tam dostala, ale zrazu som tam bola. Spriatelila som sa s väčšinou jeho obyvateľov.

     Jedného dňa za mnou pribehol Osmijankov pes Osmidunčo s nejakou obálkou v papuľke. Otvorila som ju a čítala. Bola v nej pozvánka na Osmijankovu oslavu. Dozvedela som sa však len deň, čas a miesto nášho stretnutia, lebo miesto oslavy bolo prekvapením.

* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *

     Išli sme dlho. Napokon sme došli k veľkej bráne. Osmijanko ju otvoril.

Bola za ňou...

OSMIKRAJINA!!!

    Rozbehli sme sa dnu a prišli sme k veľkej osmizáhrade. Uprostred osmizáhrady bol osmistôl. Na osmistole stála osmitorta. Mala 8 poschodí, na ktorých bolo pravidelne umiestnených 16 karameliek, 24 jahôd, 32 lentiliek, 40 marcipánových ružičiek a iné dobroty.

    Tu sme zablahoželali nášmu osmikamarátovi. Potom Osmijanko sfúkol osmisviečky na osmitorte. Sadli sme si za osmistoly, jedli osmitortu, pili osmidžús a rozprávali sme sa. Bola veľká zábava. Keď sa zvečerilo, nikomu z nás sa nechcelo ísť domov, ale najmenej Osmijankovi s Osmidunčom. Osmidunčo dokonca skryl osmikľúč z osmibrány! Z jeho hľadania sa nakoniec stala zábavná hra.

    Keď sme kľúč našli, bola už skoro tma, a tak sme sa rozlúčili a každý sa rozbehol domov.

Anička Balážová , 4. ročník