Október - Mesiac úcty k starším. Nie je to však jediný mesiac, keď by sme si mali starších ľudí uctiť. Dnes viac ako inokedy, keď do našich životov zasiahla pandémia, si uvedomujeme krehkosť života. Že nič nie je samozrejmé ani večné, že nič nie je vzácnejšie ako vzťahy s našimi najbližšími. Tie teraz veru dostávajú poriadne zabrať. Nemôžeme sa stretávať so svojimi rodinnými príslušníkmi a kamarátmi toľko a tak, ako by sme si to priali. Asi najviac sa to týka práve našich babiek a dedkov. Nielenže sú tou najzraniteľnejšou skupinou, ale práve oni snáď najviac trpia sociálnou izoláciou. Asi nie všetci z nich používajú sociálne siete. Mnohí z nich sú v kontakte s ostatnými ľuďmi len sporadicky a väčšinou len cez telefón. Nezabúdajme na našich starkých, zaujímajme sa o nich. Zavolajme im, spýtajme sa ich, ako sa majú. Poďakujme im. Určite sa potešia. Možno vás inšpirujú naši piataci.

LAURA HUGYÁROVÁ: Interview s babkou

Moja babka sa volá Mária Hugyárová, býva v malej dedinke, ktorá sa volá Meliata. Častokrát som ju počula hovoriť o svojom detstve, že vtedy ešte nemali toto a hento, a predsa mala šťastné detstvo. Jedného dňa som ju posadila vedľa seba a poprosila, aby mi pomohla s domácou.

Aké predmety ste mali v škole?

Aj v mojich časoch sme sa učili tie isté predmety ako dnes asi okrem angličtiny a informatiky. Namiesto angličtiny sme sa všetci povinne učili po rusky.

Mala si najlepšiu kamarátku vo svojej triede?

Áno mala som a za to som jej veľmi vďačná.

Chodila si rada do školy?

Áno, cítila som sa v škole dobre.

A aké si mala známky, babka?

Väčšinou som mala dobré výsledky, ale samozrejme sem-tam sa mi pozbierať aj nejakú päťku.

Aký predmet si mala najradšej?

Matematiku som mala najradšej zo všetkých predmetov.

Mala si dobrých spolužiakov?

Asi áno, boli veľmi zábavní a robili šibalstvá.

Ako si spomínaš na tvoju triednu učiteľku?

Pamätám si ju ako veľmi milú osobu.

Aj vtedy ste mali pracovné zošity a pracovné listy?

Nie. Veľa sme písali a o pracovných listoch sme ani nepočuli.

Tešila si sa na koniec školského roka?

Áno, lebo vtedy sme chodili na školské výlety a tešila som sa na leto.

Čo si mala na pláne po škole?

Musela som pomáhať svojim rodičom.

Ďakujem Ti veľmi pekne za rozhovor! Mám ťa veľmi rada! Ďakujem babka....

GABRIEL GALLO - DORČÁK: Ďakujem, babka....

Ďakujem za to, že žiješ. Keby si nežila, bol by som veľmi smutný. Ďakujem za tú motorku, veď ty vieš 😊. Ďakujem Ti, že si ma naučila spájkovať a aj za tú spájkovačku. Som rád, že mi dovolíš šoférovať traktor a Nissan. Veľmi rád chodím k vám. Keď vám bude treba pomôcť, pomôžem vám. Ešte raz, ďakujem! PS.: Cez sobotu a nedeľu prídeme k vám. Uvar nám, prosím, živánku 😊.

PATRIK KISS: Ďakujem, starký....

 Zo všetkých ľudí, ktorých poznám, najviac obdivujem svojho starkého. Môj starký má 66 rokov, je pomerne vysoký, má sivé vlasy, vráskavé ruky a je múdry. Od detstva pracoval na poliach. Vyštudoval poľnohospodársku vysokú školu v Nitre a celý svoj život pracoval v poľnohospodárstve. Výborne šoféruje traktory, vyzná sa v chove a držbe zvierat, ovláda praktiky pestovania rastlín. Starkému som vďačný za to, že ma ešte ako malého naučil zaviazať si šnúrky na topánkach a od malička ma učil šoférovať poľnohospodárske stroje. Bral ma so sebou do lesa a učil ma rozoznávať huby a rastliny. Ďakujem Ti, starký, že pre mňa toľko robíš, chceš ma veľa vecí naučiť, staráš sa o mňa dobre . Ďakujem Ti!