Stalo sa to dávno pradávno, keď sa dvaja bratia hádali medzi sebou. Plen povedal, že on by spravil lepšiu a krajšiu krajinu ako Šiv. Šiv na to: "Ak si to myslíš, dajme si súťaž. Ten, kto za 3 dni spraví lepšiu a krajšiu krajinu, môže si ju nazvať ako chce a postaviť si na tom mieste svoju obec." Plen mu odpovedal: "Dobre!"

Šli si ľahnúť a ráno, keď už slnko vychádzalo, sa pustili do práce. Plen chcel mať svoju krajinu obklopenú horami, krásnymi lúkami a údoliami. Šiv zas chcel mať svoju krajinu lemovanú lúkami, poliami a malými kopčekmi.

Prvý deň Plen stvoril hory okolo jeho krajiny a Šiv zas lúky. Každým tleskom ruky Plen stvoril 1m hory, všade tam, kde sa oblak objavil na oblohe. Šiv mocou svojej knihy vykúzlil lúky, na ktoré dočítal krásne zelenú trávu.

Unavení svojou prácou si išli ľahnúť spať.

Na druhý deň ráno  slnko bolo ešte za horami, ale oni sa už pustili do práce.

Plen vysadol na najväčšiu horu a svojou čarovnou paličkou dvakrát mávol. Pred sebou mal krásne lúky s údoliami.

Šiv sa postavil na svoju lúku a dupol jednu, potom druhú. Polia a malé kopčeky sa pred ním zjavili, ako keby tam už boli. Ako ten deň ubiehal, Plen a Šiv neboli unavení, takže si svoju prácu robili ďalej. Ráno, keď sa nad nimi začala vznášať únava, ani jeden z nich nechcel prehrať, takže pokračovali ďalej. Až kým sa ich sily neunavili. Vtedy všetko poplietli. Spravili z dvoch krajín jednu a z dvoch miest jednu. Krása ich stvoreného diela sa im tak zapáčila, že nemali chuť ničiť ju. To jedno mesto nazvali spoločne, popreplietaním svojich mien. A tak vznikol Plešivec.

To mesto, ktoré obklopujú vždy krásne hory, lúky a údolia.