V našom prvom rozhovore vám predstavíme pani učiteľku Mgr. Noru Angyalovú, ktorá učiteľský zbor na našej škole posilnila relatívne nedávno. Pani učiteľka učí telesnú výchovu, je triednou 8.A a so zanietením sa venuje nielen svojej práci, ale aj svojej veľkej láske, taekwondu, v ktorom dosiahla veľké úspechy ako cvičenka aj ako trénerka. Rozprávali sme sa o športe, škole, ale pani učiteľka prezradila aj čo-to zo svojho súkromia. :) 

1) Ako sa vám páči v Plešivci?

Dobre zatiaľ sa nesťažujem, mne sa páči učiť . Alebo sa pýtate na mesto? Nemám s tým problém, Plešivec sa mi páči.

2) Odkedy sa venujete učeniu TAEKWONDO?

Noo... Taekwondo už robím veľmi rokov, v podstate od mojej 18tky. Zamestnala som sa v nemocnici v Rožňave ako detský fyzioterapeut a odvtedy, asi po pol roku po nástupe do práce, som začala navštevovať aj Taekwondo klub pri doktorovi afganského pôvodu, volal sa  Eidi Hakimi.  Pri ňom som trénovala. On neskôr odišiel z Rožňavy, tak som po ňom prevzala vedenie klubu. Takže v podstate už riadne dlho sa venujem taekwondu, 24-25 rokov.

3) Podľa vás kto sú traja najlepší športovci/športovkyne na škole?

Mia Matejková určite, má potenciál. Keby ho rozvíjala, tak aj z atletiky by mohla dosiahnuť viac. Je aj dobrá strelkyňa. Kevin Novák minulý rok získal prvé miesto v behu, kvalifikoval sa do krajského kola, čo bol veľký úspech. No a teraz náš nováčik, Dekan Ján,  tak on sa kryštalizuje, a povedala by som, že naozaj má niečo do seba.

4) Plánovali ste byť učiteľkou keď keď ste boli malá?

V detstve som sa vždy hrala na učiteľku. Vždy som bola učiteľka. Učiteľka telesnej? Nie nie... učila som akože chémiu, ale chémia mi totálne nešla. To bol môj veľmi nedobrý predmet.

5) Kto je dominantný doma, vy či manžel?

(Smiech) Doma sa rozhodujeme o závažných, dôležitých veciach a deťoch vždy spoločne. Nikto, ani jeden z nás, nie je v tomto dominantný. A ak je nejaké také rozhodnutie, ktoré treba urýchlene urobiť alebo niečo spraviť, tak sa rozhodne ten, ktorý to rieši. Ale vždy, vždy riešime veci spolu.

6) Aká ste bola žiačka?

Poctivá ! Poctivo som sa pripravovala na hodiny. Nikdy som si nenechávala na ďalší deň, čo som vedela, že treba urobiť a čo som mohla, radšej som si splnila hneď, aby som potom mala pokoj. 

7) Čo bola vaša motivácia, keď ste sa začali učiť TAEKWONDO ? Už v tedy ste chceli byť učiteľka TAEKWONDO s čiernym opaskom ?

Hmm... no to je dobrá otázka. Taekwondo je moja srdcovka.  Akonáhle som sa ho začala učiť, tak sa mi to veľmi zapáčilo, vrylo pod kožu a dodnes mi to zostalo pod kožou. Bez toho sa žiť nedá - v mojom prípade. Hneď som chcela byť trénerkou.

8) Nejaký čas ste pôsobili v Kórei ( južnej, pozn. red.) Je rozdiel medzi našimi a kórejskými žiakmi? Samozrejme, je medzi nimi obrovský rozdiel. V Kórei je úplne iný vyučovací systém ja úplne. Kórejčania sú veľmi ctižiadostiví a tvrdo na sebe pracujú. Každý žiak bojuje sám za seba. Každý žiak sa učí sám za seba, keď sa niečo nenaučí, je to jeho problém. Nedá sa odpisovať, všade je kamerový systém. Aspoň u nás na fakulte, čo som ja zažila. Všetky deti sú vedené v prvom rade k veľkej úcte ku starším, k rodičom aj učiteľom. Na tom si veľmi zakladá ich výchova.

9) Keby ste mali možnosť zmeniť niečo vo vašom živote, čo by to bolo?

Keby som mohla niečo zmeniť, tak by som chcela, aby každý môjmu srdcu blízky, bol zdravý.

10) Chceli by ste sa presťahovať do Kórey?

Nemyslím. Mojím snom je navštíviť s celou rodinou Kóreu. Ale žiť tam, to nie. Som hrdá na to, že som Slovenka.

Za rozhovor ďakujú Alex Székely a Vanessa Vavreková z 9.A