V ďalšom rozhovore zo série Interview s novým profesorom, sme vyspovedali našu novú pani profesorku Michaelu Zvolenskú.

KM: Kde ste vyrastali a študovali ?

MZ: Ja som vyrastala v Dvorníkoch, tam som skončila základnú školu a potom som študovala na Gymnáziu v Seredi. Po maturite som sa vydala do Bratislavy a vyštudovala som Prírodovedeckú fakultu, resp. my sme boli takí zvláštni študenti, pretože sme akoby študovali na dvoch fakultách – Prírodovedeckej a Matfyze.

KM: Aké predmety ste vyštudovali ? Ktorý z predmetov Vás baví najviac ?

MZ: Vyštudovala som teda matematiku a biológiu. Ktorý ma viac baví ? Stále sa v tom neviem úplne nájsť. Mám rada matematiku, donedávna som si však myslela, že ma viac baví biológia. Možno to bolo tým, že som na základnej škole robila kopec projektov spätých s biológiou. Teraz však na gymnáziu vyučujem iba matematiku, preto sa mi zdá, že inklinujem viac k nej. Ale celkovo to je u mňa tak pol na pol. Mám rada oba predmety, a preto som sa ich rozhodla študovať obidva, teda nechcela som sa upäť iba na jeden z nich.

KM: Vždy ste sa chceli stať učiteľkou ?

MZ: Áno. Odpoveď je áno (smiech). Už od základnej školy ma toto povolanie fascinovalo a nejako ma to k tomu viedlo aj počas rokov na gymnáziu. Síce som zvažovala i medicínu, no nakoniec vyhralo povolanie učiteľky.

KM: Prečo práve GIK ? Čo sa Vám tu páči ?

MZ: Po skončení vysokej školy som pracovala na základnej škole asi 15 rokov. Potom prišla príležitosť z gymnázia. Oslovila ma pani riaditeľka, že sa uvoľnilo miesto, či by som nechcela nastúpiť. Po rodinnej porade sme sa zhodli, že je to naozaj pre mňa krok vpred. Keď sa chcem vo svojej učiteľskej profesii niekam posunúť, tak gymnázium je dobrá voľba. Nenašla som nič, čo by sa mi tu nepáčilo. Škola je fajn, kolektív výborný, žiaci takisto, myslím si, že nemám s nikým nejaké problémy. Možno jedna malá vec – ja mám rada svetlá a naše chodby sa mi zdajú troška tmavé 

KM: Ktorý bol Váš obľúbený a najmenej obľúbený predmet na strednej škole ?

MZ: Ťažká otázka. Obľúbený bola určite biológia, to ma potom viedlo i do budúcna, a potom matematika, samozrejme. Ale asi viac som na strednej škole inklinovala k biológii. Najmenej obľúbený ? Fyzika (smiech) nemala som ju moc rada, pretože sa nám to nechcelo učiť a bolo toho veľa.

KM: Čo je na Vašej práci najťažšie ?

MZ: Asi komunikácia so žiakmi a nájsť taký nejaký systém v triede. Nie v každej triede sa dá používať tá istá vyučovacia metóda. Takže najťažšie a zároveň najdôležitejšie je nájsť metódu, ktorá by bola vhodná pre triedu, pre žiakov, keďže vyučovacie štýly sú rôzne a aj na deti platí vždy iné. Preto je pre mňa najťažší začiatok šk. roka a nájsť metódu, ktorá by viedla k tomu, aby boli žiaci čo najviac úspešní.

KM: Odporučili by ste prácu učiteľa aj svojim deťom ?

MZ: Asi áno. Ak by to teda dcéra (syn by to asi nikdy nerobil) chcela, pretože dosť k tomu inklinuje a celkom ju to k tomu ťahá, určite by som jej to odporúčala. Ona by skôr brala niečo zo športového hľadiska, keďže je športovkyňa, tak možno nejaké trénerstvo. Samozrejme, je to aj o tom, či to bude brať len ako zamestnanie alebo ako povolanie, pretože práca učiteľ sa nedá brať ako zamestnanie, to je povolanie. Buď k tomu človek inklinuje a chce to robiť, alebo nechce.

KM: Aké sú Vaše hobby ? Čo rada robievate vo svojom voľnom čase ?

MZ: Voľného času mám málo. Ale jedna z mojich najväčších vášní je pečenie tort. A mám ešte jedno dlhoročné hobby - tým je dobrovoľníctvo. Som už dlhú dobu členkou Dobrovoľného hasičského zboru.

KM: Koho považujete za svoj vzor ?

MZ: Asi som nikdy nemala nejaký typický vzor, ako je spevák alebo niekto známy. Ale napr. zo základnej školy to boli niektorí učitelia, ktorí ma priviedli k spôsobu, ako sa učiť, na strednej škole to boli profesori alebo pani profesorka biológie, ktorá nám ukázala prepojenie biológie s praktickými vecam,i či pani profesorka matematiky, ktorá nás viedla k využitiu matematiky v praxi.

KM: Ak by ste si mali vybrať hocijaké miesto na svete, kde by ste chceli žiť ?

MZ: Asi by to boli dve miesta. Jedno je niektorá zo severských krajín – Dánsko, Fínsko, Nórsko, Švédsko. Najviac však Nórsko. Vždy ma tieto krajiny lákali až doteraz, ale zase na druhej strane by som si vedela predstaviť žiť aj na nejakom ostrove, napr. Maurícius. Ale ak si mám vybrať iba jedno miesto, tak by to bolo to Nórsko.

KM: Akú radu by ste dali tým, ktorým matematika až tak nejde ?

MZ: Matematika je, bohužiaľ, predmet, ktorý sa nedá nabifliť. Matematike treba rozumieť a treba do nej vidieť. Takže pre tých, ktorým matematika až tak nejde, moja rada znie: Tréning. V matematike treba počítať, počítať a počítať...a naučiť sa možno nejaké algoritmy, ktoré sa ešte dajú naučiť, no nedá sa to naučiť ako básnička, takže chce to tréning.

Ďakujeme pekne pani profesorke za rozhovor a prajeme jej veľa úspechov a dobrých počtárov 