Som unavená, plačem
Búcham nohami, ziapem
Nikto ma nepočuje.
Kričím ale zvuk nevydám
Aj keď sa snažím, len padám.
Padám na svoje dno úplné
Kde ochutnám svoju slabosť úplne.
Tu pobudnem
Možno mi tu je aj lepšie
Moje túžby sa tu zdajú väčšie.
Tu som sama, nik ma nevyruší
Počúvam iba, ako moje srdce buší.
Sama Vtedy mi je asi najlepšie
Aj moje srdce je vtedy mäkšie.
Snažím sa byť tvrdá ako skala
Ale aj to, že som slabá, ukázať som mala.
Mohla som
Teraz každý vidí ma nezávislú
A ja vidím iba čiaru po slze zvislú.
Snažím sa naozaj byť tá studená kryha
Ale v mojom make-upe zostáva iba po slze ryha.
A znovu kričím dookola ...