I keď sa už blížili Vianoce a zväčša vo vzduchu vládla vianočná atmosféra, nie všetci jej podľahli. Našli sa aj ľudia,  ktorí nemali na chlieb alebo mali zdravotné problémy, či už oni, alebo niekto z ich blízkych. Našli sa aj takí, ktorí boli na Vianoce sami.

         Jedno malé dievčatko, Dorotka, si takýchto ľudí všímala, obzvlášť jedného starého pána, ktorý býval o poschodie nižšie v ich paneláku. Býval sám, bol dosť často mrzutý a neodpovedal na pozdrav. Dorotka sa rozhodla dať mu malý, navonok skromný darček, ktorý zabalila do zeleného papiera a previazala červenou stužkou. Nebolo to nič materiálne, bolo to omnoho viac. Bolo to niečo, čo potrebuje každý. Starý pán ho so slzami v očiach prijal a srdečne zaň poďakoval. Už-už ho išiel otvoriť, keď tu spozoroval chlapca. Hneď si spomenul v akej je biednej situácii a ako musia doma šetriť, pretože má chorú sestru a býva iba s mamou. Darček mu podaroval. Chlapček poďakoval a rozradostený utekal domov dať ho chorej sestričke, aby ju trošku potešil. Sám tomu neveril, že tento pán mu dal darček, pretože pre jeho mrzutosť sa ho bál a zďaleka ho obchádzal, no odteraz už vie, že sa ho nemusí báť. Sestrička sa darčeku veľmi potešila a rozhodla sa ho darovať svojej mamke z vďaky za to, že sa o ňu tak pekne stará. Mamka sa ho rozhodla dať kolegyni, ktorá bola v práci nová a nepoznala nikoho, preto sa potešila darčeku a pustili sa do rozhovoru. Keď kolegyňa odchádzala z práce, zrak jej padol na bezdomovca. Keďže nič iné nemala, rozhodla sa mu dať aspoň ten darček. Tak sa potešil, až mu oči svietili, veď už dlho niečo také pekné pre neho nikto neurobil. Spomenul si na malé dievčatko, ktoré mu sem-tam nejaký balíček prinesie a rozhodol sa ho dať dievčaťu ako poďakovanie. Keď prechádzala Ivetka okolo, podaroval jej ho. Tá si hneď spomenula, že taký by sa páčil aj jej najlepšej kamarátke, s ktorou sa predvčerom pohádala kvôli nejakej malichernosti. Rozhodla sa ísť za ňou, zmieriť sa. Zmierili sa a bolo že to radosti. A darček putoval, putoval, išiel z rúk do rúk. Nikto si ho nenechal pre seba, každý ho posunul ďalej, aby potešil blížneho dušu, aby boli obdarovaní šťastní, že ich niekto potešil a aby darcovia boli radi, že niekoho mohli potešiť. Až jedna milá stará pani, ktorej dala darček jej stará známa, s ktorou sa dlho nevidela, sa rozhodla, že dá tento darček Dorotke - dievčaťu, ktoré je vždy ochotné pomôcť či už s nákupom, alebo s inými drobnými vecami.

        A takto darček skončil v rukách, v ktorých bol stvorený. Zanechal veľa dobrého. Mrzutý pán sa usmeje, už nie je sám. Občas ho navštívi chlapec a príde sa s ním pozhovárať. Chlapcova sestra je zdravá, pretože dodala mame silu vďakou, mamka sa priatelí s novou kolegyňou, ktorá potešila bezdomovca a ten sa rozhodol zabojovať a nájsť si prácu. Rozhádané dievčatá sa zmierili.

           Od tej doby sa ľudia správali k sebe krajšie. A čo bolo v tom darčeku? Čo iné ako láska.