Koncoročný výlet Fiľakovo – Lučenec

Na konci školského roka sme boli na výlete s pani učiteľkou Adamcovou a pani učiteľkou Ridzoňovou. O 7:30 sme odchádzali autobusom z Málinca do Lučenca. Cesta trvala zhruba 45 minút. V autobuse sme počúvali hudbu alebo sa rozprávali. Vystúpili sme na autobusovej zastávke a išli sme na vlakovú stanicu. Pani učiteľka kúpila lístky a nám nič iné neostávalo, len čakať. Medzitým sme sa najedli. Vlak sa blížil, a tak sme sa pobalili a nastúpili sme.

Vystúpili sme vo Fiľakove. Podľa plánu sme išli na hrad, kde nám urobili prehliadku. Bola veľmi zaujímavá. Najskôr sme boli v bunkri pod hradom, kde boli staroveké zbrane, náboje, bomby a dve makety vojakov. Z bunkra sme išli do remeselného domčeka. Aj tu boli zaujímavé veci ako napríklad meče, brnenie atď. Nakoniec sme mali prehliadku hradu. Rozprávali nám tam všelijaké zaujímavosti. Na záver prehliadky sme vyšli na vyhliadkovú vežu. Bolo to vysoko, takže to bol dosť nepríjemný pocit. Potom sme zišli dolu, poďakovali sme sa za prehliadku a išli sme na zmrzlinu. Bola tam aj terasa, takže sme si mali kde sadnúť. Sedeli sme tam cca 15 minút a potom sme išli na vlak, ktorý nás odviezol späť do Lučenca. Vystúpili sme z vlaku a išli sme do synagógy. Tam sme strávili 45 minút. Bola po rekonštrukcii, takže to vypadalo nádherne a znova sme mali prehliadku. Boli tam aj fotky ako to vypadalo predtým a teraz. Bolo to celkom zaujímavé. Prehliadka sa skončila a nás čakala posledná návšteva, ktorou bola výstava v Novohradskom múzeu. Budova bola taká veľká ako naša škola. Boli tam všelijaké veci ako napríklad šperky, tkacie stroje, maľby, knihy a bola tam aj staroveká školská trieda. Tu sme boli najdlhšie.

Potom sme išli na posledné miesto, ktorým bola pizzeria. Každý si vybral pizzu na akú mal chuť. Po výdatnom jedle sme sa pobrali domov. Tento výlet bol výborný.

                                                                                                                                                        M. Turic

Výstup na Jaseninu

Blížil sa koniec školského roka a naši učitelia, pani učiteľka Kaputová a pán učiteľ Nociar, sa rozhodli, že dňa 18.6.2021 sa žiaci 8. a 9. ročníka ZŠ Málinec zúčastnia výstupu na turistickú rozhľadňu Jasenina.

Ráno sme sa zhromaždili na námestí v obci Málinec. Postupovali sme po červenej turistickej značke popri vrchu Diel, Štefančíkovcov, Brložno, popod vrch Klaťa a cez Osičiny priamo na Jaseninu. Trasa vedie aj brezovým hájom, vidieť tiež množstvo lesných malín ako aj liečivé byliny. Pred príchodom do cieľa sa nám ukazovala už drevená rozhľadňa. Turistom sú k dispozícii aj drevené stoly s lavicami a altánok s ohniskom. Tu sme si oddýchli a občerstvili sa.

Chránené územie bolo vyhlásené v roku 1990 za chránené územie pôvodnej slatinno-rašelinnej vegetácie. Výstup tam trval približne 3,5 hodiny. Celková dĺžka trasy predstavovala 10,4 km s prevýšením viac ako 700 m.n.m. Cieľom tohto výletu bolo spoznať prírodu a okolie regiónu obce Málinec.

                                                                                                                                                        M. Detvan

Výlet do Lučenca

Už len letné prázdniny nás delili od toho, aby sme sa konečne dostali na druhý stupeň a stali sa piatakmi. Verili sme, že už nebudeme považovaní za “malé deti”, veď predsa je to úplne iné na druhom stupni, no nie? Niektorí z nás chceli čo najrýchlejšie dospieť, no niektorí sa nikam nehrnuli a najradšej by deťmi zostali naveky. To sa, bohužiaľ, nedá a neskôr prídu dospelácke povinnosti. Keďže na takéto veci máme ešte čas, našej pani učiteľke triednej napadlo, že by sme si mohli spraviť aspoň nejaký výlet, aby sme si zachovali spomienky na prvý stupeň a ešte chvíľu zostali v tom detskom svete.

Najskôr sme si vybrali kam chceme ísť a týždeň pred výletom sme sa dohodli, koľko peňazí máme priniesť, aby nám to vystačilo na všetko potrebné. Božechráň, že by sme zostali niekde v meste, pretože sme nemali dosť peniažkov na autobus! Náš štvrtácky výlet sa teda začal takto: Ku škole prišiel autobus a my sme si posadali, aby nás pani učiteľka mohla spočítať. Keď si bola istá, že sme všetci a na nikoho sme nezabudli, vyrazili sme do Lučenca. Najprv sme išli do múzea a dozvedeli sme sa veľa zaujímavých vecí. Cestou do synagógy sme sa zastavili na najbližšej zmrzline. V synagóge boli niečo ako sklenené boxy a každý Žid tam mohol hodiť kameň. Po tomto zážitku sme išli do Mestského parku kde sme sa najedli, napili a neskôr sme išli do Galérie, kde sme si nakúpili rôzne veci. Nakoniec pre nás prišiel autobus, ktorý nás znovu odviezol do Málinca.

Sme veľmi vďační za tento výlet a dúfame, že nebol posledný a nová pani učiteľka s nami tiež niekam vyrazí.

                                                                                                                                                     E. Gabľasová