Keď Klára prišla do školy v plavkách...

Bolo raz jedno sedemročné dievčatko menom Klára. Malo veľkú rodinu: mamu, otca, brata, malú sestru, babku a dedka a malé dvojmesačné mačiatko Pusheen.

Deň pred Vianocami si Klára zmyslela, že pôjde do školy v plavkách. Prišla za mamou a oznámila jej : „Mami, idem do školy v plavkách!" A mama povedala : „No určite! Veď prechladneš! Si normálna?! Keď tak chceš, môžeš ísť do školy v šľapkách, mne je to jedno, ale v plavkách určite nie !"

Klára nepočúvla, zbalila si do tašky plavky, a išla v šľapkách do školy. Spolužiaci sa jej začali smiať, že nemá na topánky. Klára prišla za pani učiteľkou a začala žalovať: „Pani učiteľka, moji spolužiaci sa mi smejú, že nemám na topánky!"

„ Nevšímaj si ich, keď to ešte raz spravia, tak mi to povedz, a ja zavolám tvojej mame," povedala pani učiteľka.

Zazvonilo a Klára išla na vyučovaciu hodinu. Cez prestávku si Klára vytiahla z tašky plavky, strčila si ich pod tričko, a utekala na WC. Vbehla do svojej obľúbenej kabínky a začala si plavky prezliekať. Keď prišla do triedy, všetci na ňu pozerali. Najprv sa pozreli na seba, až napokon všetci vybuchli do smiechu. Klára prišla za pani učiteľkou a opäť začala žalovať.

Pani učiteľka zavolala mame, ale tá nebola doma, otcovi, ten nebol tiež doma, babke, tá je na vozíčku, dedkovi, ten sa zasa stará o babku, až sa napokon dovolali jej dvadsaťjedenročnému bratovi, ktorý bol v škole o päť minút, lebo bývali rovno oproti škole.

Keď brat odišiel do školy, musel doma nechať malú štvorročnú sestru a malé nezbedné dvojmesačné mačiatko. „Klára , čo si zasa spravila, keď ma musela tvoja pani učiteľka zavolať?! Hmm?!“ kričal nahnevaný brat. „A prečo máš oblečené plavky?!" Pani učiteľka mu to vysvetlila: „No, Klárini spolužiaci sa začali Kláre smiať, že nemá peniaze na topánky, pretože prišla do školy v šľapkách, tak sme obvolali vašu celú rodinu a ty si bol jediný, kto sa ozval."

Brat Kláru vyhrešil za to, že je pojašená a kvôli nej musel sestru nechať samu doma. Zavolali aj Kláriných spolužiakov a celú situáciu vyriešili.

Deti dostali trest za to, že sa Kláre vysmievali. Medzitým najmladšia sestra nevedela, čo má doma robiť a tak začala s mačiatkom Pusheen vystrájať. Naháňali sa po celom byte, ťahala ho za chvostík, pozhadzovali a porozbíjali všetku vianočnú výzdobu a bolo po vianočnej nálade.

Keď brat prišiel domov , neveril svojim očiam, čo práve uvidel. Celý byt vyzeral, ako keby doň vletela bomba, takže musel rýchlo poupratovať celý byt. Lenže v strede bratovho upratovania prišli mama s otcom aj s Klárou, pretože boli po ňu v škole.

Keď si mama vypočula všetko, čo sa za tento deň udialo, skoro ošedivela. Sestry dostali všetko zakázané na jeden týždeň a jediný, kto si zaslúžil pochvalu a dobrú odmenu bol obetavý brat.

Autor týmto chcel povedať, že niekedy aj deti musia zastúpiť rodičov a byť zodpovední.