Keď sa blížil vianočný čas a všade bolo krásne nasnežené, gazda Fero sa vybral do lesa po vianočný stromček.

V lese bola veľká fujavica a ani gazdove psy – Dunčo a Beny nevideli na cestu. A tak sa gazda Fero vrátil smutný, bez vianočného stromčeka a nachladnutý. Vyzeral ako Mikuláš, keď mu na bradu nasnežilo.

Doma to rozvoniavalo medovníkmi. Gazdiná ho privítala, uvarila bylinkový čaj a sadla si k nemu ku krbu do kresla. Gazda smutne vraví: „Vonku je veľká fujavica, nič nevidno, stromček nemám, ale zato mám nádchu. Hapčíííí!“ Gazdiná sa na neho pozrie a snaží sa ho upokojiť: „To nič, vystrihla som malý stromček z papiera, namaľujem ho, uložím na stôl, bude aspoň to.“ Pousmiala sa a išla po horúci čaj.

Keď prišla, gazda už bol začítaný v novinách. „ Zase sú záveje! Už nekúpim ani kapra,“ povedal gazda. „Netráp sa, nejakých mám v mrazničke,“ odpovedala gazdiná, vytiahla ihlicu, vlnu a začala štrikovať šál pre gazdu, aby aspoň niečo bolo pod stromčekom. Keď doplietla šál, chcela upiecť niečo sladké, tak poslala gazdu do pivnice po jablká. Prišiel a kričí od ľaku: „ Nie je tam ani jedno jablko! Kam sa podeli? Nedávno som kúpil celú debničku!“ A tak gazdiná Evka nič nenapiekla.

Na štedrú večeru mali kapra z mrazničky a výborný zemiakový šalát. No gazda bol stále smutný. Neboli to Vianoce, aké si predstavoval. Po večeri si rozdali darčeky a išli spať.

Zrazu sa zvonku začal ozývať veľký rachot. Gazda Fero aj gazdiná Evka sa zľakli a vybehli von.

Ako tak išli po zasneženej záhrade, zistili, že rachot ide zo stajne. Keď sa priblížili, všimli si, že celá stajňa svieti. Vošli dnu a tak sa naľakali, že gazdiná skoro odpadla. Na konci stáli všetky gazdove zvieratá, obrovský vysvietený stromček a kopa darčekov.

Bol tam zajko Uško, sliepočka Betka, dokonca i s kuriatkami, kravička Milka a nesmela chýbať ani koza Róza. Po stajni lietali malé sýkorky a pri stole zo slamových kociek boli urobené stoličky zo slamy. Na stole pokrytom nádhernou šatkou boli misky s ovocím. Gazdiná s gazdom vyobjímali všetky zvieratká, ba skoro zajka zahrdúsili. Zvieratká ich posadili k stolu a ponúkli krásnymi červenými a sladko voňajúcimi jablkami. „Tak tu sú všetky tie jablká!“ čudoval sa gazda.

Potom zbehol do kôlničky po harmoniku a tancovali, spievali, dokonca i sova prišla z vedľajšieho dubu. Gazdiná Evka si po prvýkrát zatancovala so sliepočkou Betkou a malé kuriatka pre zmenu predviedli valčík. Všetko sa nakoniec dobre skončilo a ani gazda už nebol smutný. Keď odbila polnoc, gazda s gazdinou už boli takí unavení, že sa horko-ťažko dostali domov. Ľahli si do postele a zaspali.

Gazda sa zobudil na druhý deň až večer a pozrel sa do kalendára. Zistil, že je 24. decembra. Z kuchyne bolo cítiť nádhernú vôňu čerstvo upečeného kapra. Išiel sa pozrieť a gazdinka stála v kuchyni s krásnym stromčekom. Až potom zistil, že sa mu to všetko iba prisnilo, lebo Evka o ničom nevedela. ,,Nič to, oslávime druhýkrát a tento už naozaj,“ povedala Evička. Ako gazda zbadal stôl, ihneď na sen zabudol.

Na stole bola krásna hostina. A tak sa gazda prezliekol do sviatočného obleku a dosýta sa najedli. Gazdovi sa splnil sen o krásnych Vianociach.

Na dverách zazvonil zvonec a našej rozprávky je koniec.