Na výtvarnej výchove vytvorili počas dištančného vyučovania žiaci 8. ročníka nevšednú báseň cinquain, ktorú vytvorila americká poetka Adelaide Craps na začiatku 20. storočia.  Tento žáner nás učí, ako pôsobia jednotlivé slovné druhy na výstavbu básne. Básničkou prispeli aj Dominika s Klaudikou, ktoré sa pokúsili o nonsens:  

                            Básnička

Raz keď padla hruška, vystrelila puška,

Anča naša zľakla sa a od ľaku striasla sa.

Keď to Janko dopočul sa, od pýchy chválil sa,

kde si hruška strapatá, už básnička hľadá ťa.

Slnko svieti, čajka letí, na pláži sú malé deti,

chlapec fešák, dievka kočka, to je dobrá rýmovačka,

nič nepijú nič nejedia, len tam tichučko sedia.

Mačka zliezla z vozíka, naložená jak básnička,

Janko na ňu kuká, že jej smrdí z vozíka.

Zebra stála na diaľnici, trúbia na ňu chodci,

zebra kukla do neba, že jej hlava narástla.

Mucha zviezla kačku, a zabudla na mačku,

keď to mucha videla, priateľku kačku do mora zhodila.

Mačka keď to zazrela, zhodila sa od seba,

keď to kačka videla, dusiť sa začala.

Zuzka nemá mačku, ale dobrú kačku.

Mačka na ňu hľadí, že sa stále chváli.