Tomáš Dobrovodský: Ako náš pes šiel na dovolenku

Raz sme išli na dovolenku do hôr. Chystali sme sa na chatu. Bolo sobotňajšie ráno a zbalili sme si posledné veci. Ako sme všetko balili a dávali do auta, tak tam vliezol náš pes Dasty, ktorého mal strážiť môj dedko. Samozrejme si túto skutočnosť nikto nevšimol. Vyrazili sme teda na štvorhodinovú cestu so psom v kufri auta. Nejako v polovici cesty nám zavolal dedko, že psa nikde a ja som začul, že niečo skuvíňa v kufri auta. Tak sme teda zastavili pri benzínke, aby sme sa mohli pozrieť, čo sa vlastne deje. Bol to náš pes, ktorý sa od radosti ešte aj pocikal. Už sme sa nemohli vrátiť. Boli sme príliš ďaleko a nechceli sme strácať čas. Dedkovi sme zavolali povedali sme mu, že pes je s nami. Všetci sme sa na tom zasmiali a najšťastnejší musel byť Dasty, ktorý s nami prvýkrát neplánovane cestoval na dovolenku .

Daniel Pavlíček: Kôň, brat a ja

Raz, jedno leto, sme boli s mamou na Záhorí. Môj ujo tam chová kone. Rozhodli sme sa ísť do lesa. Išiel môj brat, ujo, teta, mama a Jumbo. Jumbo je kôň. Hodili sme naňho batohy s vodou a jedlom. Prešli sme do pol lesa. Tam sme mali piknik. Potom sme išli naspäť. Nechcelo sa nám ísť cez les. Tak sme to zobrali skratkou cez zorané pole. Pred poľom som ja s bratom nasadol na koňa. Niesol nás až do polovice. A zrazu sa kôň zvalil a my bác na pole. Boli sme celý špinaví. Radšej sme išli peši. Aspoň, že nás doma čakal dobrý obed.

Matej Marci: Útek pred psom

V jeden krásny letný deň na chate v Tatrách som sa vozil na bicykli. Jazdil som cez korene, kamene a rôzne prekážky. Prešiel som tak až k neďalekému hotelu, kde som sa vozil na parkovisku. Na jednej strane parkoviska bol krátky, ale strmý spád. Chcel som tadiaľ zísť, ale bál som sa. Po asi piatich minútach vozenia vybehol z dverí hotela pes, ktorého som už poznal. Nebál som sa ho a vozil som sa ďalej. Zrazu ma zbadal a začal ma naháňať. Síce to bola iba malá čivava, ale aj tak som sa bál. Nebol som dosť rýchly, aby som mu utiekol. Rozhodol som sa zísť dole tým spádom, ktorého som sa bál, ale potreboval som nabrať rýchlosť. Spočiatku išiel zjazd dobre, ale objavil sa kameň. Kameň ma síce rozhádzal, ale nejako som sa udržal na bicykli. Potom som už rozbehnutý zišiel až k chate. Bicykel som odhodil a vbehol som dovnútra. Potom som zacítil svrbenie na nohe. Pozrel som sa, čo to je a uvidel som otlačené zuby. Nebolelo to. Zavolali sme do hotela, lebo ho vlastnia naši známi. Povedali nám, že ich pes nie je cyklistický fanúšik. Od toho času sa pred ich hotelom radšej nevozím.

Jakub Obuch: Moja rybička – Betka

Moja rybička Betka si plávala v akváriu ako každý iný deň. Raz, keď som sa bol na ňu naposledy pozrieť, nebola tam. Myslel som si, že je schovaná vo svojej ulite, ale nebola tam. Hľadal som ju niekoľko hodín, v akváriu i mimo neho, no stále nič. Nevedel som, kde len môže byť a z toho som bol veľmi smutný. Napokon som si išiel vypiť svoj čaj, ktorý bol položený vedľa akvária. A vtom som v čaji niečo zbadal. Bola to naša Betka. Šťastie, že som ju našiel skôr, ako som stihol vypiť čaj. Veľmi som sa potešil a bol som rád, že sa jej nič nestalo.

Zuzana Záhorcová: ŠKREČOK

Keď som mala desať rokov, cez leto som moc chcela škrečka. Všetko vybavenie sme mali len ten škrečok chýbal. Po troch dňoch som mamu konečne presvedčila, a šprintom som utekala do chovproduktu. Vybrala som si džungarského a zaplatila som. Celá šťastná som išla domov. Doma sme ho dali do klietky. Približne po mesiaci sme si mysleli, že je mŕtvy. Potom sme si všimli, že sa piliny začali hýbať odhrnuli sme ich a zrazu ta bol asi dvadsať centimetrový tunel a na úplnom konci bol škrečok. Zistili sme, že len spal dokonca ani cez noc sa nehýbal. Koliečko čo mal v klietke strašne vŕzgalo dokonca ani to sme nepočuli. Dali sme mu meno Leňoch. Ako je to u mňa zvykom aj o škrečka som sa prestala starať. Po roku sme si mysleli, že zomrel a potom sme ho našli s amputovaným členkom. Mali sme rôzne teórie ako sa to stalo. Prvá bola, že liezol po klietke zasekla sa mu noha medzi mrežami, padol a členok sa mu nejako odtrhol. Druhá bola, že si ju zo stresu okúsal. Tretia bola, že pozeral televízor, okusoval si nechty, zapozeral sa a odhryzol si celý členok. Dožil sa dvoch rokov.

Tomáš Fořt: Ranné prekvapenie

V nedeľu ráno som sa zobudil a išiel do kuchyne. Zrazu som začul, že tam niečo akoby búchalo.Všetci okrem mňa a mami ešte spali a nikto v kuchyni nebol. Bolo mi preto podozrivé, čo tam môže búchať. Pozrel som do kuchyne a tam na moje veľké prekvapenie poletoval vyplašený vrabec a zmätene vrážal do okna. Vôbec som nechápal, ako sa dostal do vnútra domu. Vtom už na chodbe stála mama a tiež nechápala, odkiaľ sa tam ten vrabec dostal. Začali sme ho naháňať, aby sa dostal von. Otvorili sme v kuchyni okno, ale vrabec odletel do obývačky. Rozmýšľali sme, ako mu pomôcť, lebo bol veľmi vyplašený. Musel som sa postaviť medzi dvere tak, aby nepreletel cezo mňa a nasmerovať ho k otvorenému oknu. Mama mi pomáhala. Nakoniec sa nám to podarilo a vrabec sa dostal na slobodu. Ešte dlho sme potom premýšľali, ako sa do vnútra dostal a takto nás hneď ráno prekvapil.

Patrik Holec: Záchranár

Bol krásny slnečný deň, a tak som sa šiel okúpať do bazéna na našom dvore. Náš pes Reny si polihoval v mojej blízkosti, teda hneď vedľa bazéna. Po chvíľke ma prestalo baviť plávanie, a tak som si nasadil okuliare i šnorchel a potopený pod hladinou som študoval obsah podlahy v bazéne. Nato Reny spozornel, najskôr len nervózne prestupoval na okraji bazéna, neskôr začal rýchlo behať okolo bazéna a pritom veľmi intenzívne štekal, čím vlastne volal o pomoc. Keď pomoc neprichádzala, Renyho premohol strach natoľko, že porušil zákaz vstupu do bazéna a skočil ku mne, aby ma zachránil. Až vtedy som si uvedomil, čo sa vlastne okolo mňa dialo. Aj mama, ktorá to celé sledovala z okna, si myslela, že Reny sa len hrá, no v skutočnosti sa o mňa bál. A tak sa rozhodol ma zachrániť.

Alexandra Szczygielová: ZAJAC ŇUFO

Jedného dňa moja sesternica dostala k narodeninám zajaca. Dali sme mu meno Ňufo. Bol to veľmi zábavný a kamarátsky zajac. Vždy, keď sme ho vypustili z klietky, aby si pobehal, nevedel sa zastaviť. Raz, keď sme mu čistili klietku, Ňufo nám do nej vbehol tak, že celá naša námaha bola zbytočná. V miske pripravené jedlo bolo po celej kúpeľni roztrúsené. Rýchlo sme poupratovali, aby nás teta nevyhrešila. Ňufa sme zatiaľ vložili do vane, klietku sme prichystali tak, aby si mohol v nej pekne nažívať. Keď bolo všetko upratané a Ňufo zavretý v klietke, sadli sme si aj so sesternicou na vaňu a pozorovali Ňufa ako sa bude tváriť. Aj keď sme boli nahnevané, pri pohľade na neho, nás to veľmi rýchlo prešlo. Ňufo v rohu klietky len tíško sledoval, čo sa bude ďalej diať.