Zo všetkých ľudí si najviac vážim moju mamku. Volá sa Mária, má 42 rokov, no vyzerá oveľa mladšie. Pracuje ako zdravotná sestra na popáleninách. Je nízka, svetlé vlasy jej siahajú po plecia. Má zelené oči a krásny úsmev. Na prvý pohľad možno vyzerá vážne a prísne, no je veľmi priateľská, milá a usmievavá. Má skvelý zmysel pre humor. Snaží sa mne aj bratovi stále všetko dopriať. Je naozaj starostlivá. Pokúša sa vždy nájsť nejaký kompromis, aby boli obidve strany spokojné. Niekedy mi prišlo, že je až veľmi prísna a zbytočne preháňa, no teraz už chápem, že sa len bojí. Som rada, že neustupovala vo svojich rozhodnutiach. Zvykli sme sa v minulosti častejšie hádať, avšak náš vzťah sa časom zlepšil a teraz sme viac ako kamarátky. Viem, že keď potrebujem pomôcť, poradiť alebo som len smutná a potrebujem objať, môžem prísť za ňou a pomôže mi najlepšie, ako bude vedieť. Mamka vie rýchlo prekuknúť ľudí, nie stále som ju počúvala a neverila som, že by mohla mať pravdu, no koniec-koncov neskôr som zistila, že ju mala. Je pre mňa vzorom, dosiahla v živote veľa vecí a stále si ide za svojimi cieľmi. Hravo prekonáva všetky prekážky, ktoré jej život prinesie. Raz by som chcela byť aspoň z polovice tak dobrý človek, ako je ona .