Kde bolo tam bolo, žila raz jedna žirafa. Bolo to v ďalekej Afrike, kde je stále horúce počasie. Jedného dňa sa narodilo pani žirafe malé mláďatko. Keď trochu podrástlo, spýtalo sa mamičky: „Mami, máš ma rada ?“ Ona jej odpovedá: „Áno, mám. Ty si moja najmilovanejšia. Budem ťa ochraňovať, učiť a s láskou sa o teba starať.“

Na druhý deň jej mamička vysvetľuje ako to v živote chodí. Raz išli okolo slonej rodinky, ktorá sa práve chystala na prechádzku. Malé sloniatko Ferko sa kamarátil so žirafkou Jankou, a tak sa spolu začali hrať. Ich rodičia sa zatiaľ rozprávali o Ferkovi a Janke. Rozprávali sa o tom, akí sú šikovní a ako spolu dobre vychádzajú. Keď mali tri roky, začali chodiť do škôlky. Veľmi sa tešili na nových kamarátov. Keď prišli zo škôlky, vždy mali pekné zážitky. Potom už začali chodiť do školy. Viete, do ktorej triedy išli? No predsa do prvej! Tam sa skamarátili s opicou Žofkou a so zebrou Amandou. Všetci sa do školy veľmi tešili. Teraz sa začali učiť písmenká a už aj počítať. Keď mala žirafka Janka narodeniny, tak im priniesla ovocie. Hneď po nej mal narodeniny aj sloník Ferko - ten im priniesol zeleninu. Po príchode domov išli oslavovať. Pozvali aj kamarátov a ich rodičov. Hrali sa spolu až do večera. Popri tom si dali tortičky. Boli chutné. Rozlúčili sa so smiechom. Ani sa im nechcelo ísť domov. Mali sa veľmi radi. Potom sa cestou do školy  smiali. Pani učiteľka sa ich pýtala, aký majú deň. Všetci spoločne zvolali: „Nádherný!!!“ Pred večerou sa stihli ešte naučiť. Po večeri išli hneď spať. Ráno sa zbalili a išli opäť do školy, kde ich už čakali kamaráti. Po prestávke mali hodinu prírodovedy. Hneď nato mali slovenčinu. Potom mali telesnú a po telesnej išli domov. Veľmi sa tešili domov, že ukážu rodičom prvú známku. A to bola, samozrejme, jednotka! Potom si urobili úlohy. Ako vždy boli hneď von. Na večeru mali ryžový nákyp. Nakoniec sa rozlúčili a každý išiel svojou cestou.

Zazvonil zvonec a rozprávky je koniec.