Medzinárodný deň materinského jazyka bol vyhlásený Generálnou konferenciou Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) v novembri 1999. Po prvý raz sa 21. február ako Medzinárodný deň materinského jazyka oslavoval v roku 2000. Tento dátum sa spája s dňom, kedy v roku 1952 bengálski študenti demonštrovali v Dháke (v súčasnosti Bangladéš) za uznanie ich jazyka Bengálčiny, ako jedného z dvoch národných jazykov Pakistanu. Počas demonštrácie ich zastrelila polícia.

Medzinárodný deň materinského jazyka má viesť k tomu, aby si všetky národy sveta uvedomili hodnotu jazykov. Jazyky sú najsilnejšie nástroje na zachovanie a rozvoj nášho hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva. Všetky kroky na podporu šírenia materinského jazyka slúžia nielen k podpore jazykovej rozmanitosti a viacjazyčnému vzdelaniu, ale aj k rozvoju plnšieho povedomia o jazykových a kultúrnych tradíciách po celom svete a inšpirujú solidaritu založenú na porozumení, tolerancii a dialógu.

V súčasnosti si ho pripomínajú vo viacerých štátoch, napríklad Austrália, Bangladéš, Brazília, Čile, Čína, Francúzsko, India, Japonsko, Juhoafrická republika, Kuba, Maďarsko, Mexiko, Nikaragua, Rakúsko, Rusko, Srbsko, Španielsko. Aj na Slovensku už niekoľko rokov sa zameriava pozornosť na tento deň.

Materinský jazyk je jedinečný, a preto práve deň, akým je Medzinárodný deň materinského jazyka, je vhodnou príležitosťou pripomenúť si, že zásluhou svätých Cyrila a Metoda, Antona Bernoláka, Ľudovíta Štúra a ďalších má slovenský jazyk kodifikovanú podobu a denne ho používame ako štátny jazyk.