Milí pedagógovia, žiaci a nepedagogickí zamestnanci !

Skončila jar a vystriedalo ju leto. Čoraz  teplejšie dni, toto naše stretnutie a vysvedčenia, ktoré o malú chvíľku skončia vo vašich rukách, sú znakom, že školskému roku 2020/2021 o chvíľu definitívne odzvoní. S  učebnicami, ktoré vás 10 mesiacov sprevádzali  na ceste získavania nových vedomostí, ste sa rozlúčili a o pár minút necháte za chrbtom i školskú bránu. Začnú prázdniny – čas, na ktorý sa všetci tešíme.

Akokoľvek ťažký alebo ľahký bol tento školský rok, dnes v noci ma váš i náš anjel strážny požiadal, aby som  vyhlásila, že je dnešným dňom tento školský rok zaradený do kategórie minulosť- história, ktorá sa môže vrátiť už len v spomienkach. Viem, že v nás zostane pár z nich nepríjemných, lebo nie všetko v živote vyjde, ale verím, že väčšina z nich bude fajn a bude na čo nastávajúce dva mesiace spomínať.

Vychovať dobrého a čestného človeka je naozaj ťažké. Iba dobrý rodič vie, koľko námahy a odriekania to stojí. Okrem pedagogických schopností je potrebný aj osobný príklad, pochopenie, ale hlavne láska. Nie je umením ani profesionalitou mať rád len žiakov múdrych, svedomitých, poslušných, ale poslaním učiteľa je mať rád aj žiakov, ktorým sa v škole nedarí, ktorí sú ako živé striebro a pri ktorých aj vlastní rodičia často strácajú nervy. Hovorí sa, že bez dobrého učiteľa nie je škola školou, veď žiak trávi v škole s učiteľom viac času ako s rodičmi. Preto by mal byť učiteľ najdôležitejším činiteľom výchovy. Preto chcem poďakovať učiteľom za ich príkladný prístup.

Chcem sa poďakovať aj žiakom za ich usilovnosť, za reprezentáciu našej školy v súťažiach. Chcela by som sa ale poďakovať aj za všetky tie naoko zabudnuté a často okolím nepovšimnuté situácie, pomoc a za čokoľvek dobré, čo ste komukoľvek z tejto školy vykonali a tak trochu urobili samých seba krajším, ale i  našu školu krajším miestom na svete, na ktoré sa oplatí po prázdninách vrátiť.

Keď sme tu 2. septembra otvárali tento už uplynulý školský rok, prihovárala som sa zvlášť prvákom. Dnes už nimi nie sú a vďaka svojim pani učiteľkám a vychovávateľkám urobili veľký krok dopredu. Blahoželám! Chcela by som sa krátko prihovoriť aj  deviatakom, ktorí sú žiakmi našej školy dnes poslednýkrát. Vaša cesta dnes vyústila na jednu drobnú, ale dôležitú križovatku. Treba sa rozísť a fakt, že už nikdy pokope v jednej triede sedieť nebudete, treba brať vážne. Nech si vyberiete akúkoľvek odbočku, chcem Vám zaželať pevný krok, veľa síl a dobrých ľudí v učiteľských plášťoch na všetkých školách, ktoré ste si vybrali.

Dlho som si myslela, že najväčším nešťastím, ktoré môže človeka v živote stretnúť je, keď sa na jeho pozemku nájde ropa alebo zlatá baňa vo chvíli, keď leží na smrteľnej posteli. Dnes viem, že omnoho väčším nešťastím a smolou je, keď neobjavíme bohatstvo ukryté v našom vnútri. Ako hovorí Reuben  Siverling „ Desaťhaliernik má rovnakú hodnotu ako dvadsať zlatých, ktoré ležia na dne mora a zožiera ich hrdza." Rozdiel v hodnote týchto mincí sa prejaví až vtedy, keď ich vylovíme a použijeme na to, na čo sú určené. Vaša hodnota sa stane skutočnou, keď sa naučíte vchádzať do svojho vnútra a využívať ohromný potenciál, ktorý tam leží.

Slová vďaky a pochvaly patria aj Vám, nepedagogickým pracovníkom. Bez Vás by chod školy nebol možný. Všetci si vážime vašu prácu.

Teraz sa chcem poďakovať a oceniť tých žiakov, ktorí predsa len urobili čosi naviac. Radi by sme dnes ocenili žiakov, ktorí nás všetkých, našu školu reprezentovali v rôznych súťažiach, predmetových olympiádach a aktivitách školy. Ďakujem im za čas a energiu, ktorú vynaložili prevažne mimo vyučovania a vo svojom voľnom čase na prípravu. Moje poďakovanie patrí samozrejme aj učiteľom, pod vedením ktorých tieto úspechy získali.

Želám teda nám všetkým slnečné lúče, dni oddychu, krásnu modrú oblohu, príjemné chvíle strávené s rodinou, kamarátmi, krásne letné dni. Prajem vám príjemné prázdniny.

PaedDr. Mária Blanárová