Cestou po Šintave počuť veľa zvukov. Akých zvukov? Napríklad kroky, autá, šintavský rozhlas, bim-bam kostolného zvonu. Aj sirénu auta šintavských dobrovoľných hasičov.  ,,Viju-viju!“ zavýja, až uši trhá...  Ale počujem aj rôzne zvieratá: mňau! mňaučia mačky, kikirikí!  kikiríka kohút, kot-ko-dák! hádajú sa sliepky a hav-hav štekajú psy.

Psíkovia sú vlastne veľmi zaujímavé zvieratá. Nikto nevie,  či nám vôbec rozumejú.  Ale psy vlastne tým svojim hav-hav rozprávajú. To by bolo, keby sme im rozumeli! Určite by hav-hav znamenalo ,,Som hladný!" alebo ,,Dáš mi jesť?“. A hav by bolo ,,Ideme von?“ alebo hav-hav-hav  určite ,,Hodíš mi loptičku?“ Vŕŕ-vŕŕ by asi bolo ,,Choď preč, a hneď!“. A haaaav-haaaav „Poškrabkaj ma, prosím,  za uškom!“.

Možno v ďalekej, ale aj v blízkej budúcnosti budú vedieť psy rozprávať. A ľudia si nebudú vedieť ani predstaviť, že psíky kedysi štekali. A vlastne, naši psíkovia neštekajú. Naša Elischka a Iris sa svojím hav-hav s nami už dávno rozprávajú...