Prvá vec, ktorá človeku napadne, ak počuje slovo harpya je nechvaľne známa bytosť z grécko-rímskej mytológie. Avšak, čo mnoho ľudí nevie, že existuje aj vták nesúci to isté meno. A právom - harpya opičiarka (Harpia haryja) je najsilnejším dravcom na planéte, so svojimi 13-centimetrovými pazúrmi a dvojmetrovým rozpätím krídel kraľuje dažďovým pralesom Strednej a Južnej Ameriky, kde lovia papagáje, opice, leňochody a dokonca je zaznamenaný aj útok na srnu. 

    Harpye sa vo voľnej prírode môžu dožiť až 35 rokov, ale zvyčajne ich vek neprekračuje tridsiatku. Samec váži štyri až päť kíl, zatiaľ čo samica môže byť až dvakrát ťažšia. Má výborný zrak a sluch, ale zato nedisponuje takmer žiadnym čuchom. Je ľahké ju rozoznať vďaka charakteristickému chocholu na hlave, ktorý harpya rozprestiera do disku, keď na niečo upriamuje svoju pozornosť. Tento disk z peria jej totiž umožňuje nasmerovať zvukové vlny priamo do uší. Harpye majú šedé sfarbenie a s bledým bruchom a tmavšou, takmer čiernou hruďou. Na väčšine území, kde sa vyskytuje, patrí k špičkovým predátorom, ale v Amazonskom pralese je spolu s anakondou a jaguárom na samom vrchole potravinového reťazca. Avšak tento napohľad desivý vták je v skutočnosti veľmi obetavým rodičom.

    Harpye dospievajú vo veku okolo piatich rokov, kedy si hľadajú partnera, s ktorým potom strávia celý zvyšok života. Spolu postavia hniezdo, ktoré sa môže nachádzať aj 40 metrov nad zemou, pretože harpye sa vždy snažia nájsť čo najvyšší strom. Pomocou silných krídel a pazúrov ulamujú vetvy z okolitých stromov, potrebujú ich naozaj veľké množstvo, hniezdo totiž musí mať aspoň stopäťdesiat centimetrový priemer a až metrovú hĺbku. Na jeho stavbe si dávajú záležať, pretože sa doň často vracajú.  Zvyčajne si ho opravia a trochu dostavajú. Počas hniezdenia zaberajú harpye teritóriá s veľkosťou až 10 tisíc akrov. Samica kladie dve veľké biele vajcia, z ktorých sa po 55-tich dňoch inkubácie vyliahnu mláďatá. Počas takmer celého obdobia inkubácie zohrieva vajcia samica, pričom samec jej nosí potravu. Striedajú sa len na krátku chvíľu, počas ktorej sa samica ide preletieť a zohnať potravu. Výchova mláďaťa je veľmi náročná úloha, preto sa po jeho vyliahnutí rodičia starajú iba o skôr vyliahnuté mláďa. Zatiaľ, čo samec opäť väčšinu času loví, samica ostáva v hniezde s mladým počas niekoľko mesiacov.

    Novo vyliahnuté mláďa nemá takmer žiadne perie ale už po dvoch dňoch sa objavuje čisto biele páperie, ktoré počas dospievania nahradí plne funkčné letové perie. Avšak bledšie sfarbenie si harpya ponecháva až do dosiahnutie úplnej dospelosti. Harpye mláďatá rastú neuveriteľne rýchlo - pri vyliahnutí majú veľkosť dlane dospelého človeka, no v priebehu piatich až šiestich mesiacov dosiahnú veľkosť dospelého jedinca. Preto sa často stáva, že v prípade mláďaťa-samice je potomok už v prvom roku života viditeľne väčší od otca. Po dosiahnutí plnej veľkosti sa mláďa začína učiť lietať. Niekoľko prvých pokusov môže vyzerať nemotorne, no po pár dňoch je už mladé pripravené na let a začína sa učiť loviť. Potrvá však ešte 1-2 roky, kým bude samostatné. Počas tohto obdobia sa o potravu starajú hlavne rodičia, zatiaľ čo si mláďa cibrí svoje lovecké schopnosti. Keď sa osamostatní, strávi ďalšie tri roky pomerne samotárskym životom a vo veku piatich až šiestich rokov si hľadá svojho partnera. Takto môže harpyí pár vychovať jedno mláďa každé tri roky, po celých zvyšných 25 rokov svojho života. 

    V roku 2017 sa uskutočnil projekt HarpyCam sponzorovaný organizáciou Rainforest Expeditions, ktorý spočíval v umiestnení niekoľkých kamier do okolia hniezd harpyí. Projekt mal veľký význam pre lepšie spoznanie tohto druhu, lebo nájsť hniezdiace harpye vo voľnej prírode je takmer nemožné. Videá z kamier sú dostupné na YouTube.