Prišiel som na miesto, ale ty si tam nebol.

Slzy mi stekali po líci,

nevedel som čo robiť. 

1,2,3 hodiny prešli,

ale teba niet.

Čakal som a čakal...,

ale ty si sa neobťažoval prísť.

Keď som ťa potreboval 

ty si tam nebol,

prešli dni, týždne.

Čo sa s tebou stalo?

Zomrel si alebo sa so mnou nechceš baviť?

Po viac než 1 roku

si myslím, že si ma opustil.

Prečo si to spravil?

Moje známky sa zhoršili.

Mám dvojku zo správania. 

Nezvládam svoj psychický stav.

Nikki! Chýbaš mi!

Chýbajú mi tvoje rady,

chýba mi tvoja podpora,

prečo si mi to spravil?

Mam len tvoju fotku

uloženú v náhrdelníku. 

Nemám od teba ani len telefónne číslo,

lebo si bez domova. 

Obidvaja rodičia ti zomreli,

nikto z rodiny ťa nechcel uchýliť. 

Hovoril si, nehovor to polícii 

ja sa mám na ulici dobre.

Ale aj tak som ťa vždy uchýlil a bral ťa ako svojho brata. 

Pusa na líce od teba 

bola ako od otca,

ktorý mi ju nikdy nedal.

Matka vie len kričať,

no ty si bol iný. 

Vedel si zakázať,

ale mal si na to dobrý dôvod.

Teraz tu sedím sám bez teba 

a tlačia sa mi slzy rýchlosťou rieky. 

Cítim sa strašne! 

Chcem si siahnuť na život! 

Ale čo ak žiješ?

Po dvoch rokoch

kamoška ma prehovorí, 

prísť na tvoj koncert bez toho aby som vedel že si to ty. 

Spoznáš ma?

Zmenil si sa!

Ale stále si to ty.

Ty a tvoje krásne dlhé tmavo hnedé vlasy. 

Ty moja rocková hviezda! 

Snáď budeš vedieť kto som.

Snáď si to niekedy prečítaš.

Snáď, keď to budeš čítať spomenieš si kto som.

Od: Gaugeho pre môjho kamaráta.