Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno mestečko, ktoré sa volalo Hudobníkovo. Na námestí boli vždy hudobníci a v reštaurácii hralo vždy rádio. Ľudia hudbu zbožňovali a najviac hudobníčka Nelka. Vedela hrať skoro na všetkých hudobných nástrojoch. V škole mali šesť vyučovacích hodín a z toho štyri hudobné hodiny každý deň. Venovali sa aj tancu, ale viac hudbe. Ubiehali dni a Nelka bola spokojná.

Jedného dňa sa v škole objavil nový žiak. Volal sa Igor Nudný. Na hodinách spal a nevedel hrať na žiadnom hudobnom nástroji. Pani učiteľka mu hovorila, nech sa prihlási na nejaký hudobný krúžok, ale on stále odpovedal: „Nie, dajte mi pokoj!“ Jeho obľúbená hodina bola informatika, lebo stále hral počítačové hry. Ubehlo už pár mesiacov a Nelka už z toho mala nervy. Raz za ním prišla a povedala mu: „Prečo nechceš hrať na nejakom hudobnom nástroji? Ak chceš, naučím ťa hrať na klavíri. Je to môj obľúbený hudobný nástroj.“ „Nie, a choď preč, ty Nela!“ Nelka bola smutná aj nahnevaná. V duchu si povedala: „Tak dosť! Igora musím zmeniť.“

Po vyučovaní ho išla špehovať. Obliekla si čierne oblečenie a do batohu si zobrala fotoaparát, ďalekohľad a na oči si dala čierne slnečné okuliare. Zistila, že Igor tajne chodí na balet. „Asi sa za to hanbí,“ pomyslela si Nelka, „ale prečo nemá rád hudbu?“ Hneď na druhý deň prišla za Igorom. „Igor, prečo nemáš rád hudbu?“ opýtala sa ho Nelka. „Ja viem hrať na hudobnom nástroji. Viem hrať na saxofóne,“ odpovedal Igor. „A prečo na ňom nechceš hrať v škole?“ opýtala sa s nádejou Nelka. „Myslím si, že saxofón je nádherný nástroj.“ „Vážne?“ „Áno!“ „Naučíš ma na ňom, prosím, hrať?“ opýtala sa radostne Nelka. Igor Nelku naučil hrať na saxofóne, hrával už aj na hodinách, až ho niekedy pán učiteľ musel zastaviť, lebo mali hodinu gramatiky.