Ráno sa kamarátky zobudili a dohodli sa, že spolu pôjdu vyvenčiť psov. Ako sa tak prechádzali, Luna si spomenula, že do Dúhovky išla o 9:30 ráno. „O 5 minút je toľko hodín! Čo keď sa tam ocitnem aj so psami? Nie som ani pripravená!“ bála sa v duchu. No už bolo neskoro. Práve ubehlo 5 minút a Luna s Lenou a so psami sa ocitli v ZOO, presne na tom mieste, kde Luna naposledy stála.
Bol tam aj slávik, ktorý sa ani nepohol odvtedy, ako sa Luna vrátila do normálneho sveta. V Dúhovke sa nič nedialo a nikto sa nepohol, keď bola preč. „Našou úlohou je nájsť kus puzzle, bude to ťažké, lebo zvieratá sú dúhové. Toto je Luna a ty musíš byť Lena, však? Luna mi o tebe trochu rozprávala,“ začal rozhovor slávik. „Áno, to som ja, Lena Zázračná. Veľmi ma teší,“ odpovedala Lena. „Aj mňa veľmi teší,“ nervózne rozprával slávik a súril dievčatá, aby už išli a toľko sa nepozerali na zvieratá.
Kamarátkam sa najviac páčil malý motýľ, ktorý mal namiesto krídiel jahodové lízatká. V ZOO pracovali víly, a tie im hovorili, aby prehľadali klietky zvieratám. Dievčatá sa popritom pýtali návštevníkov ZOO, či nevedia, ako majú byť tie slová usporiadané. Niektorí vedeli a niektorí nie. Každý mal totiž iný názor. Odpovedali im aj kvety, ktoré rozprávali.
Keď už boli dievčatá a slávik unavení, išli ku stánku a dali si dúhový nápoj. „Á, á. Čo sa to so mnou deje?“ kričali. „Chi, chi, chi. Chi, chi, chi. Vyzeráte ako dúhy, ktoré sa hýbu,“ smial sa slávik. Neskôr sa začali smiať aj dievčatá. Dúhová farba išla ľahko umyť. Skočili do potoka a farba bola preč. „Už by sme mali ísť hľadať. Nesmieme strácať čas,“ ponáhľala sa Luna. Pobrali sa teda ďalej.
Aj psi mali svoju úlohu. Dievčatá im dali pokyny, aby vyňuchali ďalšie kusy a tí usilovne pracovali. Preňuchali každý kút ZOO, až raz prišli k pásikavej zebre. Pásiky mala zeleno-modré. Lene sa na nich niečo nepozdávalo. Keď si zebru pozrela, povedala: „Luna, slávik, pozrite. Zebra má na pásikoch niečo žlté.“ „Ukáž,“ pozrela sa na to Luna. „To je iba rozpučený banán. Ale vo svojom banánovom jedle má niečo modré. Myslíte si, že to je chlp?“ opýtala sa Luna. „Nevyzerá to ako chlp,“ povedali Lena a slávik jednohlasne. Luna sa napokon odhodlala a chytila modrú vec. „Vyzerá to ako kus puzzle, ktorý hľadáme,“ poznamenala Luna. „Hurá! Naša misia na dnes dopadla úspešne,“ zvolali kamarátky. Po týchto slovách sa však zas preniesli do našej Zeme.