Žil raz jeden Marťan a chcel sa ísť trochu pozrieť na našu Zem. Vo vesmíre sa učil dni aj týždne našu reč a sledoval naše zvyky a vzájomné správanie.

Na Zemi v mestečku Bratislava sa jeden chlapec menom Martin chcel stať kozmonautom a keď sa ho v škole pýtali čím chce byť, odpovedal kozmonautom. V ten deň aj v ten večer sa Martin pozeral von oknom až dokiaľ nezatvoril oči. Snívalo sa mu o kozmonautovi, ako je vo vesmíre a stretne Marťana.

Ráno sa zobudil okolo deviatej hodine, lebo práve končil školský rok a boli prázdniny. V to ráno sa na posteli objavil Marťan. Martin na vlastné oči ani nevstal z postele. ,,S kadiaľ si?" spýtal sa Martin neznámeho Marťana. ,,Ne," odvetil Marťan. ,,Nerozumiem ti, vlastne kto si?" spýtal sa Martin znova. ,,Marťan!" konečne aspoň niečo vedel povedať. ,,Ja som Martin, kde bývaš?" spýtal sa Martin Marťana. ,,Hm?" povedal Marťan. ,,No, a musíme ťa asi naučiť našu reč!" odvetil Martin a znovu sa postavil a dal na nohy papuče. ,,Musíme ťa naučiť ľudskú reč," odvetil Martin Marťanovi.

Ide Martin do mesta do parku, a zoberie aj Marťana. O  tretej sa rozhodli, že vyrazia. Marťan sa obzeral okolo seba čo to je a ľudia okolo neho sa tiež divili, čo robí v ich mestečku Marťan. ,,Hm?" spýtal sa Marťan a ukázal na dve dievčatá ktoré sa spolu hrajú. ,,To je kamarátstvo," povedal mu Martin. ,,Hm?" spýtal sa nechápavo Marťan. ,,To znamená, keď sa dvaja ľudia spolu hrajú a rozprávajú a sú naj kamaráti!" odpovedal Martin a pozrel na Marťana. ,,Aha!" pochopil Marťan. Po chvíľke sa znova porozhliadol a ukázal na dvoch chlapcov ktorý na seba kričali. ,,Hm?" spýtal sa tím istím slovom, lebo vedel povedať iba hm a aha. ,,To je hádka," odvetil Martin a pozrel sa na Marťana. ,,Hm?" spýtal sa Marťan. ,,To je, keď povieš slovo dúha a druhý povie zasa obloha, a potom na seba budú kričať a vravieť, ktoré je najlepšie a to je hádka," odpovedal mu Martin. ,,Aha" naučil sa Marťan.

Po hodine Marťan a Martin dorazili do parku. ,,Aha jablká na strome!" odvetil Martin. ,,Máš alergiu na jahody?" spýtal sa chlapec za jabloňou. ,,Áno, prečo?" odvetil ten druhý. ,,Lebo som pre teba spravil koláč s čučoriedkovou náplňou," povedal chlapec. ,,Ďakujem, dám si!" odvetil a dal si kúsok. Keď zahryzol tak si spomenul že ten kamarát mu povedal, že je s náplňou čučoriedka, zacítil že v tom koláči je jahodová náplň. Chlapec po chvíľke povedal: ,,Ty si vravel že je s čučoriedkou, ty si ma oklamal!" zakričal naňho a s plačom utekal domov. ,,Hm?" ukázal Marťan na toho jedného chlapca. ,,To je klamstvo, to je keď ťa kamarát (ako bol on, ten klamár) oklame napríklad: Ideš do cukrárne kde ťa mal čakať tvoj kamarát a nebude tam, to znamená že ťa oklamal, to je klamstvo," vysvetlil mu Martin. ,,Už chápem!" povedal Marťan dve slová po slovensky. ,,Ty si sa už naučil po slovensky?!" spýtal sa veselo Martin. ,,Áno!" povedal znova po slovensky Marťan. ,,To je dobre, ale teraz musíme ísť domov, začína sa stmievať," odvetil Martin. ,,Dobre," povedal Marťan.

Keď došli domov, Martin už išiel spať, aj Marťan. V noci sa Marťan zobudil a napísal fixkou na papier: ,,Ahoj Martin, v noci som musel odísť a tak som toto zanechal," Bolo tam malé zrkadielko, keď sa doň pozrieš uvidíš Marťana. Ráno si Martin prečítal list a zobral zrkadlo. Uvidel tam Marťana a vždy sa mohli spolu porozprávať. KONIEC!!!