Volám sa Ema. Mám 9 rokov a skvelých rodičov. Raz po škole som nešla hneď domov, ale išla som do parku, kde bolo moje tajné miesto. Povedala som: Šiki-Biki-Bam. A hneď sa predo mnou otvorili dvere. Nevedela som, čo ma tam čaká, lebo som tam nikdy nebola. Vošla som dnu a ocitla som sa v meste menom Banská Bystrica. Potom v Myjave, potom v pyžame, potom v Toryse, potom pri sýkorke, potom som bola vysoká a potom som vyplazovala jazyk. Bola to sranda! Bol to dobrý pocit! Teraz som sa dostala k mlynu a išla som na lyže. Zrazu sa pri mne objavil rytier a chcel ma požiadať o ruku ako v rozprávke. O chvíľku na mňa zaútočil býk. Dala som si ryžu a bryndzu. Stretla som ryšavého rysa, ktorý bol na skale. Pohladkala som ho a o chvíľku som bola späť doma u rodičov.

Na druhý deň v škole sme mali písomku z vybraných slov. Pre mojich spolužiakov to bolo ťažké, no pre mňa nie! Ja som sa to naučila,  lebo som bola vo svete vybraných slov. Po  škole som znova išla na to tajné miesto. Povedala som: Šiki-Biki-Bam! Teraz som sa ocitla v Bytči s rybou. Napadla ju veľká myšlienka. Priletel ku mne výr a pustila som sa s ním do rytmu. Predo mnou bola živá bytosť v podobe pytliaka. Okolo mňa poletoval hmyz a okolo nôh myši. Zbytočný pytliak sa namáhal. Ochutnala som syr od babky Milky. Na mne sa o chvíľku objavila vyrážka. Nie, osýpky, chcem zmiznúť! Biki-Šiki-Bam! povedala som naopak. Zasa som bola doma. Pozrela som sa na ruku a už som osýpky nevidela.

Večer som išla späť o siedmej. V noci sa mi  snívalo ako som sa znova objavila v Banskej Bystrici a pomaly som išla na lyže. Po dlhej chvíli sa predo mnou  objavil býk s byvolom. Ja som  sa zľakla a začalo sa blýskať. Biki-Šiki-Bam! vravela som. Zobudila som sa a objavila som sa v škole, kde som sedela vedľa BFF Elišky. Eliška povedala: - Čo sa deje Ema?

- Ale nič, - odvrkla som.

Po škole som  Elišku zaviedla na to tajné miesto. Obidve sme  sa objavili v Toryse. Pred nami bol veľký výťah.

- Je ako prepychový dom, - vravela Eliška. - Prečo som povedala prepychový? - opýtala sa ma Eliška.

- Lebo si vo svete vybraných slov, - odpovedala som. Viedla som ju za ruku a dávala som pozor, aby sa nepošmykla.

Stretli sme kobylu, ktorá stále vravela: - Ja som kobyla s tvrdým y. Jej pysk sa nevedel zatvoriť: - Bystrá bytosť je obyčajný omyl! 

- Môj strýko mi večer povedal, že viem pekne rysovať, - povedala Ema. - Pýtať sa je nezmysel, - vravela Ema.

Takto sme sa stretávali  ja a Eliška na tajnom mieste až kým nezazvonil zvonec a rozprávky bol koniec!!!