Raz prišlo dievčatko, menom Terezka, zo školy. Vybrala sa na prechádzku na lúku neďaleko domu.

  Keď sa začalo stmievať, rozhodla sa ísť domov. Išla skratkou a zablúdila. Najprv bola odvážna, no potom ju premohol strach. Ako tak išla, zrazu uvidela pri ceste osvetlenú podzemnú miestnosť. Bola zvedavá, čo to môže byť. Našla tam melón celý skamenený sedieť na stoličke s knihou.

  Zrazu sa melón ozval: "Ahoj, ja som kúzelný melón a ty si naša jediná záchrankyňa začarovaného lesa. Musíš si prečítať túto knihu." Melón skamenel skôr než sa ho Terezka stihla spýtať, prečo je ona, tá záchrankyňa lesa. Tak opustená Terezka schytila knihu a začala si ju potichu čítať. Pri čítaní sa strany v knihe samé prehodili na inú stranu a zasvietil riadok, ktorý bol vhodný pre tú situáciu. Bolo tam písané, že v lese žije zlá čarodejnica a má magickú schopnosť. Terezka mala dôjsť k čistinke a tam povedať toto: Abra mabra! Aj to urobila a pred očami sa jej zjavila zlá čarodejnica, ktorá jej dala výzvu, aby povedala dlhé zaklínadlo, a potom sa škodoradostne zasmiala a zmizla. Terezka sa rýchlo pripravila. Keď sa postavila pred čarodejnicu, bola úplne pomýlená. Myslela si, že to zaklínadlo vie! A vtom si spomenula, ako škodoradostne sa čarodejnica usmiala, keď odišla. Vtedy ju mohla zakliať.

  No lenže Terezka čarodejnici prešla cez rozum. Povedala jej, nech povie "šťastie, šťastie, aby mala Terezka múdru reč". Čarodejnica ju poslúchla, lebo nevedela, kto je Terezka a Terezka potom povedala už normálne zaklínadlo bez chyby. Zachránila les.

  Potom došla k melónu a melón jej povedal, nech ho Terezka hodí do vzduchu. Terezka nechápala prečo to melón chce, ale poslúchla ho. Melón sa v tej chvíli zmenil na šteniatko menom Blaky. Zobrala si ho domov a od toho dňa sa spolu vždy hrali.