Každé ráno usmievam sa,

do zrkadla pozerám sa.

Každú moju grimasu,

zopakuje odrazu.

Ako je to vôbec možné?

Opýtala som sa mamičky,

čo sú to za srandičky.

Býva niekto za zrkadlom?

Ževraj nevie,tak som išla za oteckom.

Vravel, že tam škriatok býva,

a pozorne sa na mňa díva.

Ako asi vyzerá?

Hmmmm..... Veď musí byť ako ja!

Oči hnedé guľaté,

vlasy trochu strapaté.

Ale počkať!

Čo robí keď sa nepozerám do zrkadla?

No, tak to by som rada uhádla.

Asi tam má vlastný svet,

možno práve polieva kvet.

Raz by som tam chcela ísť

a svet za zrkadlom objaviť.

Pohrať sa s tým mojim škriatkom,

čo mi býva za zrkadlom.

Dovtedy mu budem kývať,

a v zrkadle sa naňho dívať.

Melisa Veselovská, 1.A