Polepšený drak

Kde bolo tam bolo, žil raz Valibuk a jeho brat, trojhlavý drak. Bývali v strede strašidelného lesa.

Blížila sa veľmi tuhá zima, a tak si museli všetci kupovať teplé oblečenie v jednej malej dedinke. Valibuk a trojhlavý drak sa vybrali na nákupy. Hneď na začiatku dedinky uvideli malé dievčatko, ktoré si svietilo zápalkou. Trojhlavý drak nemal rád ľudí, ktorí mali niečo spoločné s ohňom, a tak bol k dievčatku zlý. No Valibuk ho hneď napomenul: „Braček, ako si to dovoľuješ! Povedal som ti, že to nesmieš robiť! Teraz chod za dievčinou a povedz jej čarovné slovo!“ Trojhlavý drak s nevôľou sklonil hlavu a dievčatku sa ospravedlnil. Valibuk bol smutný, že to dievča so zápalkami bude takto stáť celú zimu, a tak jej povedal: ,,Ahoj, zdá sa mi, že ti je poriadne chladno. Chcela by si si kúpiť oblečenie a bývať u mojej kamarátky, ktorá sa o teba veľmi dobre postará? Neboj sa, budú tam aj také dievčatká ako ty a môžeš sa s nimi hrať.“ Dievčatko neverilo vlastným očiam a ušiam: „A….a…a-le vy….. vy… ste…pán…Valibuk! Ďakujem, pán Valibuk. Som vám veľmi vďačná.“ Valibuk jej dal oblečenie a vydali sa spolu na cestu, až prišli k lesu. Ale ten les nebol strašidelný, ale nádherný, a uprostred toho lesa stál veľký dom. Bol to les ako v raji! Žili v ňom malé zajačiky i veľké jelene, ktoré si ale navzájom nerobili zle! A bolo tu veľmi veľa detí. Dievčatku od šťastia žiarili oči. Bolo veľmi šťastné a vďačné a Valibuk ja trojhlavý drak dievčatku sľúbili, že mu budú vždy nablízku.

A drak sa aj trochu hanbil a všetkým sľúbil, že už nikdy nikomu nebude robiť zle...