Liek na ubolenú dušu?

16.11.2019 11:57
Kultúra a umenie

Autor : Žaneta H., ZŠ Martinská, Žilina

Späť na články autora

Mám krásny život, ale občas 
mi býva na duši clivo. 
Prídem domov. Povinnosti. 
Mobil zvoní. „Poď von!“ „Čosi.

Doma žiadna zábava, 
rodič príkaz zadáva. 
Večer prídem. „Uprac izbu! 
Vysyp smeti! Vypni hudbu!

Súrodenec chýba mi, 
rodičia sa rozviedli. 
V škole riešia oblečenie 
a aj moje vysvedčenie.

Dám si drogu. Zabudnem? 
Čas mi chýba v tento deň. 
Nič neriešim, idem si. 
Netrápim sa na duši.

Ráno vstanem, 
je mi jedno, čo je za deň. 
Drogy nie sú zábava. 
Život v troskách zostáva.

Chcem žiť stále v tento deň, 
celý život žiť len chcem. 
Bez drog život treba žiť, 
kamaráti musia byť.

Ak máš smútok na duši, 
kamarát ťa poteší. 
Vypočuje žiaľ aj smútok 
bez otázok čo, kto musí? 
A drogu ti ihneď zhnusí.