Písal sa 25. september 2019. Bolo to chladné stredajšie ráno. Oblaky vytvárali nad malou dedinou pod Malými Karpatami sivý plášť. Osamelé slnečné lúče len málo prenikali cez túto pokrývku. Skupina žiakov z ročníkov šiesteho až deviateho stála pred školou. Čakali na autobus, ktorý meškal už hodnú chvíľu. Všetci sa už tešili na deň bez vyučovania strávený v Banskej Bystrici.

Potom, čo sa všetci v autobuse pohodlne usadili na svoje miesta a pripútali, sa ani nenazdali a po krátkej troj-hodinovej ceste sme boli prepravení na srdca Slovenska. Ako prví boli pred mestom vysadení šiestaci a siedmaci. Ich cieľom bol Badínsky prales, ale o tejto časti exkurzie nemám dostatok informácií, takže o nej veľa napísať neviem. Starší žiaci sa ešte chvíľku previezli a boli vysadení pred múzeom SNP.

Do múzea samotného sme sa preniesli na vlastných nohách cez park. Tam sme na vlastné oči videli lietadlá a tanky. Potom, čo sme zložili batožinu, sa začala prehliadka. Náš sprievodca mal neuveriteľné znalosti. Aj vďaka nemu táto prehliadka naozaj stála za to. No nemali sme dostatok času, a tým pádom nám nestihol povedať všetko. Medzi najzaujímavejšie veci, o ktorých sme sa dozvedeli, boli príbehy z dôb druhej svetovej vojny, no keďže múzeu nechcem brať zákazníkov, tak ich sem nenapíšem. Môžem ale povedať, že na túto prehliadku sa naozaj oplatí zájsť a môžem ju len odporučiť.

No nebol čas sa zdržiavať. Opäť sme sa nalodili na autobus a potom, čo sme vyzdvihli mladších spolužiakov, sme sa vydali do Nemeckej. Tam sme si prehliadli pamätné miesto Slovenského národného povstania. Po prezretí tohto pietneho miesta sme sa vybrali do reštaurácie poblíž. Trochu sme sa zahriali a pohostili, a bol čas na cestu domov. Tá nebola o nič kratšia ako naše ranné putovanie, a tak sme mali aspoň dostatok času na odpočinok. Ten bol potrebný, lebo doma nás väčšinou čakali domáce úlohy a hneď na ďalší deň škola.