Po roku je tu opäť november. Na začiatku tohto jesenného mesiaca alebo aj ku koncu kalendárneho suseda októbra, sa po celom svete slávia sviatky ako Halloween, Sviatok všetkých svätých alebo mexický sviatok Deň mŕtvych. Napriek svojim početným odlišnostiam majú jednu vec spoločnú - strašidelnú atmosféru. No staromódne čarodejnice, duchovia či vyrezávané tekvice vydesia už len málokoho. No ako by ste zareagovali, ak by som vám povedal o tvoroch, ktoré vychádzajú pod rúškom noci a pritom možno ani neexistujú? Hovoríme o tvoroch, ktoré tradičná veda odmieta popísať. Týmito zvieratami sa zaoberá pseudoveda s názvom kryptozoológia. Ak si však myslíte, že tieto monštrá sú svojím výskytom limitované len na odľahlé kúty Spojených štátov amerických, lebo tam sa deje všetko, ste na omyle. V skutočnosti sa vyskytujú po celom svete, len treba vedieť, kam sa pozrieť.

Našu exkurziu po kryptozoologickej encyklopédii začneme na druhej strane sveta v Austrálii. Presnejšie v jej východnej časti. Vnútrozemie tam, údajne, brázdi Yowie. Podobne ako bratranec Yeti sa vyznačuje postavou človeka. Na výšku meria asi jeden a pol metra. Nemá žiaden krk, pohybuje sa po zadných končatinách a telo má pokryté hustou hnedou srsťou. Miestni domorodci majú vo zvyku tohto humanoida hlásiť hlavne v dvoch formách - jedna už zmienená podoba chlpatého mužíka, a druhá, omnoho strašidelnejšia podoba neľútostného opičieho démona, ktorý zožerie všetko, čo mu príde do cesty. Keďže táto skúsenosť rozhodne neznie príjemne, prst na mape posuňme do Ázie.

Pri prieskumoch púšte Gobi si okrem jedovatých hadov a leopardov brázdiacich vratkými pieskami treba dať pozor aj na záhadného púštneho červa známeho aj ako Olgoj chorchoj. Dosahuje dĺžku až meter a pol a tvarom tela pripomína prerastené črevo. Aj keď je jeho existencia veľmi pochybná, stále zohráva hlavnú úlohu v mnohých púštnych legendách. Podľa rôznych svedectiev všetky veci, ktoré prídu do kontaktu s jeho telom, žltnú pôsobením silného jedu. Aj kvôli týmto príbehom by ste ho v prípade výletu do tejto ázijskej púšte nemali brať na ľahkú váhu. Predsa len, šušká sa, že dokáže zabíjať na vzdialenosť šiestich metrov a niečo mi hovorí, že takýmto spôsobom sa mi jeho existenciu potvrdiť nechce,

Z púšte sa presuňme do džungle, lebo domorodcov, ktorí žijú v Konžskom dažďovom pralese, už nejakú dobu terorizuje dinosaurus nesúci meno Mokele-mbembe. V preklade pre jednoduchšiu výslovnosť - ten, ktorý zastaví prúd rieky. Je hádam jasné, že toto pomenovanie musí niesť skutočne obrovský tvor. Často je porovnávaný s dlhokrkými sauropódnymi dinosaurami. Jeho existenciu sa už pokúšalo potvrdiť mnoho výprav, no žiadna nebola úspešná. Vedci tvrdia, že pravdepodobne išlo len o to, že svedkovia na diaľku nespoznali hrocha. No myslím si, že skúsenosti mnohých domorodcov, ktorí po rokoch života v močiaroch hrocha od dinosaura rozoznajú, hovoria jasne - možno tam niekde je.

V deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa v Portoriku po prvýkrát objavila mýtická Chupacabra. Odvtedy sa začala objavovať už po celom svete. Aj napriek rôznym podobám, ktoré tento tvor už mal, od humanoidného plaza cez vychrtlého psa, jedna vec vždy zostala rovnaká - z obetí vyciciava krv. Jej meno predsa znamená vyciciavač kôz.

No len jediná príšera sa vyníma na čele kryptozoologickej siene slávy. Tento tvor obýva škótske jazero Loch Ness. História Nessie sa datuje až do šiesteho storočia. V roku 1934 sa objavila jej prvá fotografia, ktorá bola neskôr prehlásená za falošnú. Odvtedy toto jazero navštívilo už mnoho výskumníkov či zvedavcov, no existencia jazernej príšery sa nikdy nepotvrdila.

No aj týchto päť príšer je zlomkom toho, čo nám tento záhadný svet kryptozoológie ponúka. Preto, keď sa nabudúce vyberiete na prechádzku do miestneho lesa, majte oči na stopkách. S troškou šťastia môžete natrafiť na tvora, ktorý nemusí existovať.