Leží plyšový psík, odhodený v kúte,

chudáčik malý, stratil všetky chute.

Vzápätí mi v hlave, nápad preblysol.

,,Ja už sa s ním nechcem hrať, niesom malé decko!"

Len na chvíľku mi ho bolo ľúto,

ale čo tam potom, 

odnesie ho smetiarske auto.

A tak sa psík nesie,

celý uplakaný.

Urobil som niekomu niečo vari?

Zrazu iba: Bum, prásk!

A psík leží na diaľnici.

Autá po nej frčia,

ako po strelnici.

Iba jedno auto pristaví,

dievčatku sa tvár rozžiari.

,,Pozri mami, psíček!

Môžem si ho nechať?"

,,A tebe nebude vadiť, keď bude brechať?" zasmeje sa ocko.

,,Nie, veď je plyšový."

A tak sa už nesie v aute,

zaspomínaný.

No napokon sa ozve: ,,Pekný deň majte!"