Vydra Ema a rybárik Leopold si dohodli stretnutie na brehu širokého potoka, ktorý sa kľukatil lesom.

Chystali sa súťažiť v chytaní  rýb a ako rozhodcu si prizvali bobra Hektora.

Ulovené ryby budú ukladať každý na svoju stranu brehu - napravo od Hektora vydra a naľavo rybárik.

Zaznel povel na štart. Leopold zletel z konára a už bol pod vodou. Vydra Ema sa odrazila od brehu a čľup, tiež zmizla pod hladinou. Keď sa vynorila, mala v papuľke malého pstruha. Leopold položil do trávy na druhom brehu malú striebristú rybičku. Keď sa Ema vynorila znovu, tvárila sa sklamane. Aj Leopold sa ponoril druhý raz, ale zobáčik mal prázdny. Kam sa len ryby podeli? 

- Idem sa poobzerať po okolí, - oznámil Hektor priateľom, - možno niečo zahatalo bystrinu na mieste, kde sa rieky rozdeľujú.

A vskutku! Hektor prichytil svojich synovcov, ako stavajú na rieke priehradu.

- Čo to tu stvárate? - hrešil Hektor malé bobríčatá.

- Hráme sa, ujo! Súťažíme, kto postaví krajšiu priehradu. My tu a bratranci o kúsok vyššie.

- To je pekné, že sa učíte stavať priehrady, - pochválil ich Hektor, - no nevybrali ste si to správne miesto, ryby teraz tadeto nemôžu plávať!

Malé bobry sa na neho zarazene pozerali, veď priehrada bola skoro už hotová!

- Mám návrh, - vraví im Hektor, - pomožem vám povyberať triesky z rieky a ukážem vám miesto, kde si ich môžete zase postaviť.

Potom sa Hektor vrátil k Eme a Leopoldovi, ktorí klebetili na brehu.

- Priatelia, ryby sa čoskoro vrátia, - povedal im bobor, - moji synovci naničhodníci zahatali prúd rieky priehradou.

- To je dobrá správa, - povedala Ema, - no ja a Leopold sme sa však rozhodli, že nebudeme loviť ryby len tak pre zábavu. Nachytáme toľko rýb, koľko rýb budeme zvládať jesť. Nesmieme predsa mrhať potravou!

- To je múdre rozhodnutie, - pochválil ich Hektor. Zaželal im pekný deň a pobral sa domov.