Príbeh z hôr

V jeden krásny slnečný deň sa dievčatko so zápalkami vybralo do hory. Vzalo si so sebou batoh a v ňom veľa jedla.

Keď už bolo hlboko v hore, založilo si oheň, aby sa zohrialo. Vybralo si špekáčiky, slaninku a k tomu kúsok chlebíka. Z halúzky si vystrúhalo ražeň. A dalo sa opekať všetky dobroty. V tejto hore však, v hlbokej jaskyni, býval trojhlavý drak. Práve spal hlbokým spánkom, ale vôňa pečeného mäsa bola taká silná, že ho prebudila. Nemohol jej odolať, zaspať opäť nedokázal, a tak šiel za ňou. V žalúdku mu od hladu vyhrávala už celá kapela. Nečakal však, že zbadá aj človeka, a keď započul ľudský hlas, vedel, že musí byť opatrný, lebo ľudia vedia kričať o pomoc a to by isto počul jeho najväčší nepriateľ, Valibuk, ktorý tiež býval v tejto hore. Dievčatko so zápalkami započulo šuchot v kríkoch, ale pomyslelo si, že sa jej to len zdalo. Lenže z kríkov vyskočil drak a kýchol si tak silno, až mu z nozdier vyšľahol oheň. Dievčatko sa veľmi zľaklo a začalo kričať o pomoc. Myslelo si, že je to veľmi nebezpečný krvilačný trojhlavý drak, ktorý si dá rád na obed princezné. Na jej krik pribehol Valibuk, veľký ako obor. V ruke mal kyjak, vlasy po plecia, nohy ako stĺpy a ruky ako skaly. Vydesil nielen dievčatko so zápalkami, ale aj trojhlavého draka. Obaja sa rozplakali. Valibuk bol veľmi prekvapený, že sa ho obaja tak veľmi zľakli a opýtal sa ich: Čo sa to vlastne stalo?“ Nešlo mu do hlavy, prečo dievčatko tak kričalo o pomoc a teraz plače aj s drakom. Valibuk sa opýtal draka: „Prečo plačeš?“ Drak mu odpovedal: „Veľmi sa ťa bojím, lebo sa obávam, že sa so mnou chceš biť a ja nie som žiadny bitkár, som len veľmi hladný.“ Dievčatko so zápalkami pochopilo, že draka svojím krikom vydesilo a bolo mu to ľúto. Drakovi sa ospravedlnilo a vysvetlilo mu, že ešte nikdy nestretlo draka a z rozprávania vedelo len to, že všetky draky sú zlé a jedia ľudí. Svoju chybu chcelo napraviť, tak vyzvalo trojhlavého draka, aby sa spolu najedli a potom sa zahrajú na schovávačku. Valibuk bol však na schovávačku priveľký, nemal by sa kde schovať. Keď sa tí dvaja do sýtosti vyšantili a sadli si opäť k ohňu, dievčatko so zápalkami vytiahlo z batohu karty a tak sa mohli všetci traja spolu hrať. Popri hre si každý o sebe čo-to prezradil, rozprávali si žarty a stali sa z nich kamaráti. Nakoniec sa dohodli, že sa budú pravidelne v hore stretávať raz do roka.

A tak, každý rok na svätú Katarínu, môžete v tejto hore vidieť malý ohník a pri ňom tri rôzne postavy: Valibuka, trojhlavého draka a dievčatko so zápalkami.