Búrka v lese
Dnes ráno som sa vydala s dedkom do lesa na náučný chodník. Obaja sme tam išli po prvýkrát. Keď sme prišli k lesu, všade bolo plno stromov, listov a bolo počuť čvirik-čvirik, cvrkotanie cvrčkov a čľupkanie lesného potôčika. Išli sme ďalej a narazili sme na prvú značku, na ktorej boli písané zaujímavosti o jeleňoch. „Dedko, videl si už niekedy naozajstného jeleňa?“ opýtala som sa. „Áno, videl,“ odpovedal.
Po chvíli ma niečo začalo štípať a liezť mi po nohách. Auuu! vykríkla som a videla som na svojej nohe niekoľko mravcov. Dedko ma postriekal repelentom, ale na mravce to nezabralo. Išli sme ďalej a prišli sme k druhej značke, o mravcoch. S nimi mám už dosť skúseností. Zrazu som pred nami zbadala ďalšiu prekážku - trávu, ktorá mi siahala asi po pás. Prešli sme ju a pokračovali v túre.
„Tretia značka, vidím ju!“ zakričala som. Tretia značka je o veveričkách. „Ja už som veveričku videla,“ povedala som dedkovi. Dedko povedal: „A ja som už veveričku zachránil.“ Chvíľu som rozmýšľala a nakoniec som povedala: „A pred čím?“ „Pred orlom.“
Keď sme pokračovali v ceste, začalo sa zmrákať. A dedko povedal: „Myslím, že bude búrka.“ „Tak poďme rýchlo domov,“ povedala som, „ale nevieme kadiaľ.“ Zrazu sa spustil dážď a začalo hrmieť. Museli sme sa čo najrýchlejšie dostať preč od stromov. Utekali sme čo najrýchlejšie, ale cestu sme nevedeli nájsť. Po chvíli mi napadlo, či by sme sa nemohli vrátiť tadiaľ, odkiaľ sme prišli. Opýtala som sa to dedka. On povedal: „Dlho by nám to trvalo.“ Zrazu som zbadala most a dedinu: „Dedko, musíme ísť potom moste!“ Išli sme po moste a prišli sme domov.
Ihneď som si urobila teplé hnedé sladké kakao a išla som spať.