Jednoduchý prítomný čas

Jedného pekného dňa zas,

šiel okolo jednoduchý prítomný čas.

Za ruku ťahal písmená z abecedy,

netušili všetci, že skončia na portáli Bezkriedy.

Strašne sa smiali a šantili,

žiacku knižku pri tom stratili.

Hneď vedeli, že bude zle,

zavolali ihneď mne.

Rýchlo sme hlavy spojili

a išli hľadať posily.

Pred školou našli sme veľkú,

našu pani učiteľku.

Tá sa na nás usmiala,

žiacku knižku z tašky vytiahla.