Gabriel Ferdinand, VI.A: Obrie činy 

Jedného jarného dňa sa objavil obor, velikánsky, so strapatou hrivou a mocnými labami. Oči mal veľké, okrúhle. Skôr pripomínali svietiace jazerá ako oči niekoho-niečoho. Uši mal špicaté, ktorými isto začul aj najmenší hluk. Telo mal pokryté hustou dlhou srsťou a z úst mu trčali zuby ostré ako nôž. Blúdil po okolí ako opustené vtáča. Zrazu uvidel čierne mraky nad sebou, ktorých sa zľakol. Vytiahol svoj obrovský meč a začal sa s nimi biť. Bojovali dlho, mraky ešte viac stmavli a začali padať prvé kvapky dažďa. Obor sa skryl do jaskyne a čakal kým prestane pršať. Pršalo dlhých päť dní a päť nocí. Nešťastný obor sa rozplakal, bál sa, že v jaskyni zostane navždy. Jeho slzy sa zmiešali s dažďovou vodou a vytvorili rieku, ktorá mala slanú chuť. Keď konečne prestalo pršať, obor vyšiel z jaskyne a od radosti začal tancovať. Poskakoval z jednej nohy na druhú až tak, že sa zem zatriasla. Z obrovho radostného tanca vznikli kopce, jeden väčší, druhý menší a medzi nimi planiny - Silická a Plešivecká.

Richard Július Orel, VI.A:   Kig a Gog

Kig a Gog boli bratia, strašní obri. Bývali v tmavom, hustom lese. Neraz sa túlali v lese a strašili všetko živé, čo sa v lese objavilo. V podzemí strašidelného lesa žili trpaslíci a pripravovali čarovné jaskyne. Mali plné zuby vyčíňania obrov. Keď sa Kig a Gog naháňali v jaskyniach, padali zo stropov kvaple, na ktorých trpaslíci celý deň pracovali. Tak sa nahnevali, že v lese vykopali hlbokú jamu. Mala to byť pasca pre obrov. Plán trpaslíkom vyšiel. Pri ďalšej naháňačke bratia Kig a Gog do pasce spadli. Trpaslíci ich premenili na obrovské kopce. A tak z nich vznikli Veľký Vrch a Malý Vrch nad obcou Plešivec. Trpaslíci zachránili les a dodnes vytvárajú nádherné jaskyne v podzemí Silickej planiny