Už je tu zima. Celá krajina sa obliekla do krásnych bielych perín. Tento februárový deň je vystrihnutý ako z maliarskej palety. Láka ma  k snívaniu. Som ako v zimnej rozprávke. Vysoké stromy vytvárajú bránu do krajiny. Tichučko stoja a prepletajú konáre. Biely ligotavý sneh je všade okolo nás a prikrýva krajinu, ktorú obliekol do bieleho kabáta. Tmavé tiene sa potichu plazia po tráve, kreslia na zemi  geometrické obrazce. Lenivo sa ovíjajú okolo kmeňov stromov.  Bledomodrá obloha sa pokojne díva na zamrznutú krajinu a stráži pokoj na zemi. Jasnými farbami vytvára čarovnú klenbu. Sivé nadýchané mraky sa gúľajú po oblohe. Po chvíli z nich  neposlušne tancujú snehové vločky. Prebúdzajúce sa slnko začína spievať oblakom piesne. Nesmelo rozveseľuje tichú krajinu a veľmi skúpo preplieta lúče pomedzi konáre.  Mĺkvy les stráži krajinu. Vyschnutá tráva sa ukrýva pod snehovou perinkou. Zriedkavo vytŕča zvedavo spod závejov. Ticho si  šepká  clivú báseň o prichádzajúcej jari. Predlžovaním dňa  pani zima stráca svoju moc. Pomaly, pomaličky už naozaj cítiť prichádzajúcu jar, nový život.