Bolo to dávno, ešte keď vládli grófi a králi. Stalo sa to v Londýne vo veľkej dedine, na konci ktorej, mal panstvo gróf Erik Phantomhive a pani Margret Phantomivová. Pán Phantomhive bol veľmi dobrý človek a s pani Phantomhive mali spolu dieťa. Dali mu meno Ciel Phantomhive.

    Keď Ciel Phantomhive dovŕšil desať rokov, vypukol požiar v celom jeho dome. Niekto ho založil. Ciel len tak bežal po celom dome, ale nemohol nikde nájsť svojich rodičov. Už vedel, že je po všetkom, ale od smútku hovoril všetky kliatby a zaklínadlá, až sa napokon pred ním zjavil démon a pýtal sa ho: ,,Ako sa voláš?“. Ciel odvetil: ,,Ciel. Ciel Phantomhive“ . ,,Dobre. Čo odo mňa chceš?“. A Ciel si žiadal tri želania: 1. ochranu, aby ho nik  nezradil; 2. maximálnu poslušnosť a 3. nikdy neklamať. Bol dedičom grófa, tak by mal vyzerať ako... "Komorník," povedal Ciel, "budeš teda môj vrchný komorník." Démon sa usmial a premenil sa na elegantného komorníka s čiernym sakom, topánkami a nohavicami. Mal na pravej ruke tetovanie, ktoré si zakrýval čisto bielymi rukavicami. Démon si zvoli také niečo ako mal Ciel na pravom oku. Tetovanie bola poznávacia značka, aby ho mohol kedykoľvek a kdekoľvek nájsť. Démon ho síce zachránil, ale na oplátku si zoberie jeho dušu.

    Ako už vieme, Ciel chce len jedno. Pomstu! Zatiaľ, kým ho démon bez škrabanca vyviedol, spoza rútiaceho sa domu, Ciel si bol vedomý, čo urobil. Vyšli von a pred nádherným západom slnka sa ho maličký Ciel pýta: ,,Hej, démon ako sa voláš?“ 

Ciel si zobral do ruky vidličku a ďobol do kúska mäsa, ktoré bolo pred ním. Vyzeralo, že je čerstvé a bez váhania si Ciel napichol na vidličku jeden kúsok a strčil do úst. ,,FUJ!“ Pomyslel si a rýchlo to zapil čistou vodou.

        Ciel si váhavo zobral do rúk porcelánový hrnček a odpil si. Cielovi to veľmi zachutilo a ani nie za desať sekúnd to mal vypité. Sebastián pomaly odchádzal a Ciel ho prerušil pri pochode ku dverám.